Viacerí slovenskí právnici upozorňujú na to, že Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) vydáva záväzné rozhodnutia, ktoré zrejme nemajú oporu v právnych predpisoch, alebo môžu byť ľahko napadnuteľné. Napríklad Slavomíra Henčeková, môj parlamentný kolega Ondrej Dostál (člen klubu SaS, predseda OKS), či Ján Macej.
V tomto texte sa však chcem pozrieť na spôsob, akým úrad vyradil niektoré krajiny zo zoznamu tzv. menej rizikových krajín, teda zoznamu krajín, po ktorých návšteve nemusíte ísť do povinnej izolácie.
Divne vybraté krajiny I.
ÚVZ SR oznámil 28. augusta 2020, že od 1. septembra zo zoznamu menej rizikových krajín (tzv. zelený zoznam) sa vzhľadom na významné zhoršenie epidemiologickej situácie v ostatných dňoch vyraďujú Chorvátsko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Belgicko a Maltu.
Podľa údajov od Worldometers.info však Holandsko a Belgicko mali k 28. augustu nižší sedemdňový výskyt nových identifikovaných prípadov infikovania než napríklad Švajčiarsko, ktoré v zozname menej rizikových ostalo. Holandsko malo dokonca nižší výskyt, než Česko. Švajčiarsko a Česko však ostali v tzv. zelenom zozname menej rizikových krajín.
Vyradené Holandsko a Belgicko navyše v tom čase zaznamenávali klesajúci trend nakazených, teda opak zhoršovania epidemiologickej situácie, než tej, ktorou argumentoval úrad.
Naopak, v zozname menej rizikových krajín nie sú Švédsko a Bulharsko, ktoré mali k 28.8.2020 nižší sedemdňový priemer nárastu nových prípadov než mnohé krajiny, ktoré v zelenom zozname sú.
Španielsko zaznamenávalo k 28. augustu, teda v čase vyradenia zo zoznamu, klesajúci trend prípadov.
Divne vybraté krajiny II.
Poďme si vyhodnotiť nárast infikovaných podľa iného zdroja dát, podľa štatistiky EÚ o výskyte ochorenia COVID-19 vo svete, na ktorú odkazuje samotný ÚVZ SR, teda z oficiálnej stránky EÚ. A prepočítajme na 10-dňový priemer.
Výsledok otvára podobné otázky. Pod hrozbou domácej izolácie nemusíte podľa ÚVZ SR navštíviť Rakúsko, ale ak navštívite Holandsko, ktoré má nižší desaťdňový priemerný počet infikovaných na 100 tisíc obyvateľov než Rakúsko, tak do izolácie musíte ísť. Platí to aj u Švédska a Bulharska, hoci podľa tohto kritéria a týchto dát majú vyššie denné nárasty infikovaných ešte Česko a Švajčiarsko - po návšteve ktorých do izolačky nemusíte.
Bizarnosť kritérií
Aby toho nebolo málo. Od 28. augusta prešli viac ako dva týždne a druhá vlna pandémie zúri po veľkej časti Európy. Väčšina krajín zo zeleného zoznamu ÚVZ SR má ku včerajšiemu dňu už väčší nárast prípadov na 100 tisíc obyvateľov než krajiny, ktoré úradníci z ÚVZ SR už pred dvomi týždňami vyradili zo zoznamu menej rizikových krajín.
Česko sa dokonca šplhá medzi „negatívnych lídrov“ v EÚ. Zoznam sa však nijako nemení.
Zopár záverov
Úrad už v súčasnosti svoje pôvodné kritériá zjavne ignoruje a to je dobre, lebo existujú vysoké podozrenia, že neboli kvalifikované. A ešte lepšie preto, lebo na drastické zákazy už Slovensko nemá peniaze.
Naďalej je však v platnosti zoznam tzv. rizikových krajín, do ktorých môžu ľudia vycestovať len s podmienkou izolácie po návrate, hoci mnohé krajiny sú na tom lepšie, než tie, do ktorých vycestovať možno bez problému. Táto nezmyselná diskriminácia niektorých krajín je veľmi zlá.
Chápem pracovnú vyťaženosť úradu, no i tak mi je ľúto, že hoci som už pred dvomi týždňami požiadal úrad, aby mi objasnil metodiku, na základe ktorej zaraďoval krajiny do zoznamu rizikových, a tiež som úrad požiadal, aby mi dal vedieť pre prípad, že nestíhajú odpovedať, tak ÚVZ SR mi na otázky nijako nereflektoval.
Takmer obviňujúce otázky
Aby som nezabudol na záväzok z úvodu, ponúkam dve otázky do akademickej rozpravy.
1.) Z vyššie uvedených grafov sa zdá, že ÚVZ SR vytvoril pri rozdelení krajín, po ktorých návšteve musíte a nemusíte ísť do izolačky, pomyselnú hranicu približne troch nakazených ľudí na 100 tisíc obyvateľov denne. Každá krajina však robí iný počet/podiel testov a má teda skresľujúci počet/podiel odhalených prípadov v porovnaní s inými krajinami.
Otázka: Odkiaľ berie úrad istotu, že metodika dodávaných dát jednotlivými krajinami je dostatočne unifikovaná na to, aby mohlo byť toto kritérium považované za férové pre rozhodnutie úradu tak drasticky rozdeliť krajiny?
2.) Štyria infikovaní ľudia na 100 tisíc obyvateľov je bezpochyby dvakrát viac ak dvaja. Je to o 100 percent viac. Číslo vyzerá hrozivo, pokým nezistíme, že ide o 0,004 % a 0,002 % infikovaných ľudí denne. Krajiny, ktoré sú považované za tie, ktoré pandémiu vôbec nezvládajú, majú denný nárast okolo 25 prípadov identifikovaných infikovaných na 100 tisíc ľudí, teda za celý rok by pri tomto tempe bolo ochorenie zistené u menej ako 10 % populácie.
Otázka: Prečo úrad rozdelil krajiny na rizikové a menej rizikové na základe tohto podielovo zanedbateľného trendu nárastu počtu zistených infikovaných?
Bez schopnosti korektne zodpovedať na mnohé otázky, ktoré treba položiť, zostávajú nad spôsobilosťou úradu rozhodovať na základe racionálne odôvodnených predpokladov veľmi veľké otázniky.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS, člen Občianskej konzervatívnej strany.
