Pripomeňme len, že na Slovensku uskutočnila pred štyrmi rokmi Nadácia F. A. Hayeka zaujímavú analýzu ekonomických programov politických strán "Politický supermarket", v ktorom najľavicovejšie programy (teda programy štátnych zásahov do ekonomiky) presadzovali v poradí KSS, SNS a Smer-SD - teda opäť obdivuhodná spriaznenosť tzv. "pravice" s etatistami. Zdá sa, že ani v histórii to nebolo inak.
Historik Richard Pipes sa v knihe "Vlastnictví a svoboda" venuje i povahe zásahov Mussoliniho a Hitlera do ekonomiky.
Vyvlastňovanie Židov nebol v Nemecku jediný brutálny zásah do vlastníckych práv, opatrenia voči konkurencii a mobilite práce, zavedenie povinných kartelov a cenovej regulácie patrili k štandardu zásahov vlády v nacistickom Nemecku.
Prečo tá priľnavosť extrémistov ku silným štátnymi zásahom do slobodného trhu?
Podľa ľavicových vierozvestov je tou príčinou ich neochvejné presvedčenie, že tým vyrovnajú rozdiely medzi príjmami chudobných a bohatých. Iste, ide o ušľachtilý cieľ, ale viac ako myšlienky vyprodukované na pohovkách ľavicových ideológov by nás mali zaujímať ich praktické dôsledky, ktoré o skutočných motiváciách môžu povedať oveľa viac.
Prvým dôsledkom vládnych zásahov je nárast korupcie, súvisiaci s vyššou mierou obstarávania. Vo vyspelých krajinách (na rozdiel od nás) už pochopili, že korupcia je vysokým rizikom pre úspech v ďalších voľbách, preto si na štátne obstarávania a predaje dávajú vlády väčší pozor; ich pozornosť sa preto presunula na tzv. rent-seeking zásahy, teda dobývanie renty cez povinné nákupy a prerozdeľovania.
Toto obohacovanie sa totiž deje s plným súhlasom verejnosti: stačí ľudí presvedčiť, že potrebujeme bojovať proti skleníkovým plynom, spaľovaniu odpadov, alebo podporiť poľnohospodárov, alebo potešiť ľud poukazom na dovolenku vo svojej krajine. Kto by povedal nie? Výsledkom týchto aktivít je to, že "príjmové nožnice" sa nezatvárajú, ale naopak roztvárajú. Ľavica zvyšuje rozdiely medzi ľuďmi.
A čo sa týka vzťahu ľavice k osobnej slobode: odhoďme na chvíľu škrupule a položme si otázku, či je morálny rozdiel medzi potláčaním práv ľudí podľa národností a rasy a potláčaním práv ľudí podľa spoločenských vrstiev naozaj tak priepastný.
Nie je progresívne zdaňovanie otvoreným prejavom nenávisti voči strednej vrstve? Nie je dobývanie renty priamym útokom na najnižšiu príjmovú vrstvu? Neprodukuje každá vnútená rovnosť len ďalšiu, ešte väčšiu nerovnosť?
Zdá sa, že dobro neleží na Gaussovej krivke, ale je to čisto exponenciálna funkcia.
