
Holorubný spôsobťažby patrí medzi štandardné spôsoby ťažby dreva, rozšírené v mnohýchkrajinách sveta. Široko využívaný je v USA i v Kanade, ktorá máštvrtinový podiel na medzinárodnom obchode s drevom1(v USA napríklad v jedľových oblastiach západného Oregonu aWashingtonu2,v Kanade v oblasti British Columbia3).Nízke obmedzenia v holorubnej ťažbe sú typické i pre viacero krajínEurópy.4Holorub predstavuje spôsob ťažby, v ktorom je počas jedného výrubuvyťažená zo stanovišťa drvivá väčšina drevnej hmoty.
V celom svete sa vlesnom hospodárstve využíva viacero viac-menej unifikovaných spôsobovťažby dreva, predovšetkým podrastový, výberkový,holorubný a účelový.5Z ekonomického hľadiska sa odlišujú najmä v objeme ťažby z hektáraplochy, čo výraznou mierou diferencuje nákladovosť ťažby. Hociniektoré práce poukazujú na to, že holorubný spôsob nie je v každýchpodmienkach ekonomicky najefektívnejšou metódou ťažby6,jeho prirodzený dopyt zo strany majiteľov (ovplyvnený i historickoutradíciou tejto metódy) naznačuje jeho vysokú ekonomickú efektívnosť(závislú však najmä od konkrétnych podmienok, v ktorých je holorubaplikovaný).
Problematickouoblasťou holorubnej ťažby sú jej vedľajšie negatívne dopady (tzv.negatívne externality) na životné prostredie, resp. inýchužívateľov životného prostredia. Ako vieme, pri extrémnom použitíholorubov (najmä v kombinácii veľkého plošného rozsahu, vysokejsklonitosti terénu a hydrologicky nevyhovujúcej pôdnej štruktúre)dochádza k vzniku nadmerného povrchového odtoku (ten vplýva nazvýšenie erózie pôdy a lokálnych povodní), k zníženiu kvalitypodzemných vôd a k zvýšeniu zraniteľnosti voči extrémnym, lokálnymklimatickým javom (napríklad prívalové zrážky, vietor, teplotaovzdušia a podobne). Negatívne dôsledky tejto ťažby sa stávajúpredmetom dlhodobého záujmu médií a politikov, najmä sú všakpredmetom sporov s aktivistami environmentálnych mimovládnychorganizácií.7Z odbornej stránky sú veľmi intenzívne skúmané najmä hydrologickouvedou, ktorá následne rozpracováva viacero metód na modelovanievývoja, napríklad povrchového odtoku.
Holoruby všakmôžu tvoriť i významné pozitívne externality pre stabilituekosystémov, napríklad na ochranu pred prírodnými škodcami apožiarmi. Veľmi jasne to naznačuje i vyhlásenie Society ofAmerican Foresters, ktorá združuje okolo 17 tisíc členov:
„Holorubnámetóda regenerácie stanovíšť zohráva dôležitú úlohu v udržateľnommanažmente lesa a môže byť použitá efektívne na dosiahnutieočakávanej kondície lesa. Môže byť najlepšou lesníckou metódou preregeneráciu niektorých druhov, kontrolu lesných škodcov apatogenetických javov, ako aj k dosiahnutiu ďalších lesníckychcieľov. Podobne ako iné praktiky vo využívaní krajiny, i tento môžemať neželané dopady, ak je použitý nevhodným spôsobom a na zlejlokalite.“8
Iným príkladom súdôvody pre ponechanie holorubov z hľadiska ochrany prírody v Dánsku,čo – mimochodom – cituje príručka vydaná Európskou únioukvôli NATURA 2000:
Niekoľkochránených vtáčích území v Dánsku zasahuje do rozsiahlych lesnýchoblastí. Sú to väčšinou rozsiahle smrekové plantáže, ktorýchmanažment pozostáva vo veľkej miere z holorubu a z opätovnej výsadby.Bolo dokázané, že tento postup je vhodný pre trvalý výskyt druhovvtákov z prílohy I smernice o vtákoch - Lullula arborea, Laniuscollurio a Caprimulgus europeaus. Tieto druhy zvyčajne začnúzmenšovať svoj areál alebo vymiznú, ak v lesoch prestanú holoruby.9
Mimochodom, PatrickMoore, jeden zo zakladateľov Greenpeace a v istom období i jehoriaditeľ, obhajuje štandardnú lesnícku prax, teda aj holorubnú ťažbu,ktorú považuje za to, za čo ju považuje lesnícka odborná obec: tedaza opatrenie, ktoré môže mať mnoho environmentálne priaznivých, ale iveľa nepriaznivých dopadov; podľa toho, na akom území a v akej mieresa používa.10
Čo robiť?
Legislatíva vSlovenskej republike po roku 1989 možnosť holorubov buď zakazovala,alebo ich vymedzovala podľa metrického a plošného kritéria.11Vzhľadom k tomu, že holoruby patria k tradičným, ekonomicky zväčšaefektívnym i (podmienene) environmentálne prospešným zásahom, ako ajvzhľadom k tomu, že súčasné vládne opatrenia predstavujú výraznéobmedzenie slobody nakladania s majetkom vlastníkov lesa, je potrebnénájsť mechanizmus navrhovaného opatrenia, ktorý by holorubnú ťažbuumožnil, ale zároveň kontroloval a zabraňoval takejto ťažbe vprípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť ku vzniku závažného poškodeniaprírody, resp. okolitých užívateľov (podobne ako spoločnosťuskutočňuje opatrenia napríklad v snahe znížiť riziká vzniku násiliavoči človeku – v tomto prípade v podobe v podobe ex postsankcií alebo v podobe vzdelávania, ako formy ex ante ochrany predbudúcimi následkami).
Holorubná ťažba je ďalší zo strašiakov verejnosti, ktorýneexistuje.
1Informácia je prevzatá z článku Patricka Moorea z roku 1994: Remarksbefore the House of Commons Committee on Natural Resources.http://www.greenspirit.com/key_issues/the_log.cfm?booknum=5
2Pozri napr.:http://www.ingentaconnect.com/content/saf/jof/2005/00000103/00000002/art00005
3Pozri napr.:http://www.wrcea.org/environment-sustainability/harvesting-techniques.htm
4Pozri: Oliva, J.: Legislativní podmínky řádného lesnickéhohospodaření. Dizertačná práca. Lesnická fakulta ČZU v Prahe, 2003.
5Toto rozdelenie definuje i súčasný slovenský zákon o lesoch 326/2005Z.z. V USA rozlišujú podrastový spôsob na „shelterwood“a „seed-tree“, podľa objemu naraz vyťaženého dreva(pozri:http://www.ext.vt.edu/pubs/forestry/420-160/420-160.html#L3).
6Spornou oblasťou sú najmä rekultivačné (regeneračné) náklady, viďnapr. Kluender, R. et al.: Removal intensity and tree sizeeffects on harvesting cost and profitability. Forest ProductsJournal. 1997/48(1): 54-59. Iné práce poukazujú na jednoznačnúekonomickú efektívnosť holorubov, napr.: Holgen, P., L. Mattsson,and C.-Z.Li.: Recreational values of boreal forest standtypesand landscapes resulting from different silvicultural systems: Aneconomic analysis. Journal of Environmental Management, 2000,60(2): 173-180.
7Najznámejšiu opozíciu voči holorubnému spôsobu ťažby predstavujú naSlovensku aktivisti Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk, ktorípravidelne vystupujú s návrhmi týkajúcimi sa zmien lesnejlegislatívy. Pozri: http://www.wolf.sk
8Vyhlásenie Spoločnosti amerických lesníkov, ktorá združuje okolo 17tisíc členov. In: A Position of the Society of AmericanForesters. Originally adopted by the SAF Council on December 7,1997 and revised and renewed on September 23, 2002.
9NATURA 2000 a lesy „Výzvy a možnosti“. Interpretačnápríručka. 2003. http://www.sopsr.sk
10Pozri: http://www.greenspirit.com/key_issues/the_log.cfm?booknum=5
11V súčasnom zákone o lesoch (2006) je holorubný hospodársky spôsob jezakázaný (§ 18 zákona 326/2005 Z.z.). Pred rokom 2005 bolaveľkosť holorubu obmedzená na maximálny rozsah 3 ha, resp. 5 ha (§8 zákona č. 100/1977 Zb), šírka obnovného prvku nesmela prekročiť100 m, resp. dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesnéhoporastu (§ 6 vyhlášky 5/1995 Z.z.).
■