Vo svete sa deje veľa humanitárnych kríz, či katastrof. Drvivá väčšina z nich prebieha v Afrike a na Blízkom Východe.
Priemerná humanitárna kríza v súčasnosti trvá viac ako 9 rokov a mnohé z nich, a to aj v susedstve Európy, trvajú oveľa dlhšie. V dôsledku toho sa na príliš veľa humanitárnych kríz „zabúda“.
Konštatuje to Európska komisia v oznámení z marca tohto roku.
Kde sa práve odohráva humanitárna kríza, o tom informuje napríklad septembrová správa Agentúry OSN pre utečencov.
Ide napríklad o 905 tisíc juhosudánskych utečencov, ktorí naliehavo potrebujú tečúcu vodu.
Tiež 2 milióny sýrskych utečencov a vnútorne vysídlených osôb, ktorí potrebujú pomoc, aby mohli prežiť nastávajúcu zimu.
Alebo 142 500 osôb vysídlených z dôvodu konfliktu v Mjanmarsku, ktorým chýbajú základné pomôcky a potreby pre prežitie.
V súvislosti s pandémiou covid-19 správa upozorňuje na veľmi pomalé tempo očkovania utečencov a vnútorne vysídlených osôb proti covid-19, ale aj na mnoho ďalších humanitárnych kríz.
Pohľad Nadácie Save the Children na najväčšie humanitárne krízy v roku 2021:
Demokratická republika Kongo: krajina má takmer 5 miliónov vnútorne vysídlených ľudí, ktorí utiekli pred násilím, etnickým napätím a konfliktom o pôdu. Viac ako 21 miliónov ľudí čelí nedostatku potravín, vrátane takmer štyroch miliónov detí mladších ako päť rokov.
Stredná “sahelová” Afrika: ozbrojené konflikty, 1,4 milióna ľudí v celom regióne muselo opustiť svoje domovy, takmer 5 miliónov detí potrebuje humanitárnu pomoc.
Jemen: najväčšia humanitárna kríza na svete, OSN odhadovala na konci minulého roku, že 16,2 milióna ľudí v krajine bude čeliť akútnemu nedostatku potravín, z toho viac ako 7 miliónov detí.
Mimochodom, včera sme si pripomenuli obete veľkého ukrajinského hladomoru z rokov 1932-1933 ako priameho dôsledku komunistického teroru, ktorého obete sa odhadujú na 3,5 milióna ľudí.
Prečo to spomínam?
Dočítal som sa, že slovenskí odborníci vraj tvrdia, že ak na Slovensku prekročíme hranicu obsadenosti 3.200 lôžok, tak sa ocitneme na prahu humanitárnej katastrofy, či humanitárnej krízy na národnej úrovni, s nevyhnutnou zahraničnou pomocou. Podobným spôsobom sa vyjadril aj minister Vladimír Lengvarský.
Pandémia covid-19, žiaľ, spôsobuje veľa predčasných úmrtí a ťažkých následkov ochorenia, preťaženosť nemocníc a personálu, obrovské ekonomické straty. Lenže nie sme krajinou, ktorá si nevie pomôcť, ani krajinou, ktorej v zlej situácii nik nepomôže. Už v predchádzajúcej vlne sme zo Slovenska prevážali pacientov v kritickom stave do Nemecka či Poľska.
Hoci si uvedomujeme ťažkú situáciu miliónov ľudí na úteku, vysídlených alebo žijúcich v najchudobnejších krajinách sveta, obyvateľov Jemenu, Sudánu, Somálska, Venezuely a mnohých dalších krajín, ktorým chýba základná pomoc od štátu, napriek tomu plytváme silnými výrazmi na situáciu na Slovensku. Čelíme ťažkej situácii, ale našťastie nie sme v žiadnej humanitárnej kríze. Ani na jej prahu.
Každý, kto prirovnáva nejakú situáciu k extrémnym prípadom, znevažuje obete týchto prípadov a devalvuje odkaz veľkých kríz.
Tak si myslím, že by si zaslúžil pravítkom po prstoch.
Radovan Kazda
FB stránka: https://www.facebook.com/kazdaradovan
