Minister životného prostredia Ján Budaj začal od začiatku svojho pôsobenia v rezorte prezentovať svoju snahu o “odpadovú revolúciu”, ktorej cieľom je dosiahnuť na Slovensku stav čo najvyššej miery predchádzania vzniku odpadov a materiálovej recyklácie odpadov. Teda dvoch najvyšších stupňov odpadovej hierarchie, ktoré sú cieľom Európskej únie.
O environmentálnom význame tohto cieľa nie je dôvod pochybovať. Spôsob, akým sa realizuje, však nesie riziká, ktoré môžu spôsobiť kolaps nakladania s odpadmi na Slovensku.
Už o pár rokov hrozí situácia, že zo Slovenska budeme musieť voziť komunálny odpad do zahraničia stovky kilometrov ďaleko.
Energetické zhodnocovanie odpadov je v nevôli
Jednou z kľúčových chýb, ktoré môžu mať fatálne dôsledky, je odmietavý postoj ministra životného prostredia k budovaniu zariadení na energetické využitie odpadov (ZEVO). Teda tzv. spaľovní, ktoré sú však v súčasnosti už sofistikovanými elektrárňami a teplárňami, ktoré ako palivo využívajú odpad.
Vedenie rezortu hovorí, že nové kapacity nie sú potrebné. Stačí keď budú slovenské cementárne využívať tzv. tuhé alternatívne palivo (TAP) získané zo Slovenska, nie zo zahraničia ako doteraz.
Toto riešenie vyzerá principiálne správne, ale má niekoľko vážných rizík.
Po prvé, TAP síce možno technologicky získať aj z upraveného zmesového komunálneho odpadu, ale cenovo je oveľa výhodnejšie získavať ho z upraveného odpadu napríklad z priemyslu, či nevyužiteľných zvyškov z triedeného zberu. Nerieši teda kľúčový problém so zmesovým odpadom.
Po druhé, pre firmy aj obyvateľov by výrazne vzrástla cena za odpad. TAP sa vozí zo západných krajín, lebo sú bohaté a tomu sú prispôsobené ich regulácie. Cementáreň dostane za prijatie TAP z odpadov dobre zaplatené.
Po tretie, slovenský TAP nevyrieši celý problém s kapacitami na zhodnotenie inak nevyužiteľného odpadu. Produkcia odpadov v SR naviac neustále rastie, pretože sa zvyšuje blahobyt.
Takže naďalej tu zostane niekoľko stotisíc ton odpadu, na spracovanie ktorého nemá Slovensko kapacity. Tento odpad teda skončí na skládke, pričom Slovensko sa zaviazalo do roku 2035 skládkovať maximálne 10 % komunálneho odpadu.
Ako z toho von?
Minister Ján Budaj razí radikálnu environmentálnu cestu, no tá môže doviesť Slovensko k zhoršeniu životného prostredia v nakladaní s odpadmi.
V moderných, vyspelých a environmentálne uvedomelých krajinách Západnej Európy začali odkláňať odpad od skládkovania prvým krokom, ktorým bolo budovanie ZEVO. Tie tvoria základňu pre zhodnotenie odpadu, ktorý sa nedá inak využiť.
Na Slovensku máme dve ZEVO, ktoré energeticky zhodnocujú zmesový komunálny odpad, v Bratislave a v Košiciach. To je veľmi málo, zhodnocuje sa v nich len približne 8 % komunálneho odpadu vyprodukovaného na Slovensku. Mnohé odborné štúdie poukazujú na to, že pre environmentálne únosnú zberovú oblasť by sa na trhu uplatnilo ešte niekoľko takýchto elektrární. Záujem prejavujú súkromní investori aj štátne teplárne.
Slovensko potrebuje ukončiť svoju energetickú závislosť od Ruska a energia z odpadov môže tvoriť časť energetického mixu.
Vybudovanie každého ZEVO trvá niekoľko rokov a času je málo. Postoj rezortu pod vedením Jána Budaja je v tejto téme nerozumný a spôsobí veľké environmentálne škody, ak budeme musieť prevážať odpad stovky kilometrov do najbližšieho zahraničného ZEVO, ktoré má ešte voľné kapacity.
Niekoľko čísiel
Štúdia Technickej univerzity v Košiciach z roku 2021 hovorí o nedostatku kapacít na zhodnocovanie komunálneho odpadu. Výskumníci zdôrazňujú, že ak nedôjde k navýšeniu zhodnocovacích kapacít, môže byť okolo roku 2030 veľký problém s nerecyklovateľným komunálnym odpadom a zároveň s odpadom z priemyslu.
Napriek zvyšovaniu podielu recyklácie a znižovaniu podielu skládkovania je súhrnné množstvo odpadu vhodného pre ZEVO stále na úrovni okolo 1 milióna ton ročne.
Podobnú analýzu produkcie komunálnych odpadov vo vybraných krajinách EÚ realizovala v roku 2019 spoločnosť Eunomia pre ekologické združenie Zero Waste Europe. Výsledkom tohto hodnotenia pre SR bolo konštatovanie, že od roku 2025 bude chýbať spracovateľská kapacita pre nerecyklovateľný odpad na úrovni 600 000 až 700 000 ton komunálneho odpadu (za predpokladu, že súčasné spracovateľské zariadenia s kapacitou cca 300 000 ton ročne zostanú funkčné).
A napokon tretia analýza Žilinskej univerzity, ktorú si dalo vypracovať samotné ministerstvo pod vedením Jána Budaja. Tá konštatuje, že ak chceme odkloniť čo najväčšie množstvo odpadu od skládok, tak energetické využívanie odpadu je dôležitou súčasťou skladačky. Riešením sú podľa autorov aj nové zariadenia na energetické využitie odpadu, ktoré z nich vyrábajú teplo a elektrinu.
Odborníci upozorňujú, ministerstvo však faktom odoláva.
ZEVO a POH
Koncom novembra 2021 vláda prijala nový Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025 (POH).
POH počíta s tým, že s odklonom odpadu zo skládok Slovensku pomôžu predovšetkým už existujúce ZEVO.
MŽP v pôvodnej verzii POH do roku 2025 nepripúšťalo žiadnu výstavbu nových ZEVO. Urobilo tak až po medzirezortnom pripomienkovom konaní, v ktorom viaceré odborné združenia zdôrazňovali potrebu energetického využitia odpadu. Poukazovali sme na to aj v SaS cez pripomienky Ministerstva hospodárstva SR, ktoré má záujem o to, aby štátne teplárne mohli transformovať svoj zdrojový palivový mix aj na odpady.
Argumentovali sme náročnosťou výroby TAP, nedostatkom kapacít ZEVO aj záujmom teplární, ktorým by sa zefektívnila, teda zlacnila výroba tepla pre centrálne zásobovanie.
Tu sa nám podarilo dohodnúť s MŽP kompromis.
Na rozdiel od pôvodnej verzie POH teda prijatý materiál pripúšťa aj výstavbu nových ZEVO: „Ako jeden z nástrojov na odklonenie odpadov od skládkovania sa SR musí zamerať aj na využitie existujúcich zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, predovšetkým cementární, najmä vo vzťahu k nerecyklovateľnému komunálnemu odpadu, alebo na vytvorenie nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov.“
Ako je to v Česku?
Vlani v Česku prijali aktualizáciu Plánu odpadového hospodárstva ČR na obdobie 2015 – 2024 s výhľadom do roku 2035: v rámci aktualizácie pridali ako prioritu odpadového hospodárstva aj energetické využitie nerecyklovateľných zvyškových odpadov + podporu rozširovania týchto kapacít.
V Česku má ministerstvo dlhodobo pozitívnejší prístup k energetickému zhodnocovaniu odpadov, pretože vnímajú jeho vysoké environmentálne benefity. ZEVO sú moderné zariadenia s veľmi prísnymi štandardami na zachytávanie a kontrolu emisií.
Jednoznačnú podporu pre ZEVO vyjadril tento rok aj riaditeľ odboru odpadov na českom MŽP Jan Maršák.
Český envirorezort videl kľúčovú rolu energetického využitia odpadu aj v rámci covidovej krízy, ktorá zvýraznila nedostatočnosť tejto infraštruktúry. Energetická kríza tento význam ešte viac podčiarkla.
Dokonca aj Medzivládna komisia pre zmenu klímy (IPCC) vo svojej nedávnej analýze uviedla, že v rámci dekarbonizácie môže svetu pomôcť aj energetické využitie odpadu.
“Ak sú technológie energetického zhodnocovania odpadu vybavené vhodnými zariadeniami na zníženie znečistenia ovzdušia, môžu prispieť k čistej produkcii elektriny a zníženiu emisií skleníkových plynov,” uvádza IPCC.
A čo energetická kríza?
Napriek tomu, že Putinova agresia na Ukrajine spustila vážne problémy v energetickej a surovinovej bezpečnosti, MŽP SR nepremýšľa o zmene POH, ktorá by väčšmi podporila energetické využitie odpadu v ZEVO. Vedenie ministerstva trvá na striktnom dodržaní hierarchie odpadového hospodárstva.
Na jednej strane chce odkláňať odpad od skládkovania, na druhej nesúhlasí s budovaním zariadení, v ktorých by odklonený, inak nevyužiteľný odpad mohol končiť.
Interpelácia
Pre environmentálne kvalitnejšie nakladanie s odpadmi na Slovensku je nevyhnutné, aby sme mali dostatok kapacít aj na energetické využitie odpadov. Táto potreba rastie aj s potrebou odpútať sa od ruských energetických nosičov a je nevyhnutná pre striktné požiadavky EÚ.
Preto som dnes v interpelácii položil ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi niekoľko otázok:
Prehodnotí MŽP názor na potrebu rozšírenia kapacít pre energetické využitie odpadu vzhľadom na energetickú krízu, ktorej Slovensko čelí? Ak nie, prečo?
Ako prognózuje MŽP trend vývoja produkcie komunálnych odpadov v SR do roku 2035? Ktoré zhodnocovacie kapacity a v akých objemoch predpokladá, že budú zapojené?
Mnohí odborníci poukazujú na to, že Slovensko nemá dostatok kapacít na energetické využitie odpadu, pričom aj keby Slovensko presmerovalo všetok zmesový komunálny odpad cez mechanicko-biologickú úpravu, tak stále Slovensko nesplní cieľ max. 10 % skládkovania. Ako chce MŽP zabezpečiť, aby Slovensko splnilo cieľ v oblasti skládkovania do roku 2035?
Snaha budovať zariadenia ZEVO naráža na Slovensku často aj na odpor širokej verejnosti. Plánuje MŽP podporiť propagačnú kampaň, ktorá by informovala o skutočných environmentálnych rizikách a benefitoch ZEVO?
Záver
Minister životného prostredia sa v odpadovom hospodárstve snaží ísť cestou, ktorou sa nevybrali vyspelé krajiny Európy ani naši susedia v Česku, či Poľsku, a ktorú neodporúčajú ani odborníci: teda odkloniť odpad od skládkovania bez toho, aby súčasťou mixu boli ďalšie ZEVO.
Sen pána ministra o Slovensku ako recyklačnej krajine je príjemný, ale môže sa rozplynúť už pár rokov, keď narazí na tvrdú realitu, v ktorej budeme na Slovensku každoročne čeliť státisícom ton odpadov, ktoré už nesmieme umiestniť na skládku, ale pre "zelený" postoj ministerstva k nim nemáme žiadnu alternatívu na využitie.
Času je málo a voda stúpa.
Radovan Kazda
