Európska komisia nakoniec navrhla zaradiť jadrovú energiu aj zemný plyn do takzvanej taxonómie udržateľných investícií.
Nariadenie EÚ o udržateľných investíciách, známe aj ako nariadenie o taxonómii, stanovuje podmienky, vrátane environmentálnych cieľov, ktoré musí spĺňať hospodárska činnosť, aby mohla byť kvalifikovaná ako environmentálne udržateľná.
Návrh komisie je racionálny. Aj priložený graf dokazuje, že bez jadrovej energie v strednodobom horizonte len ťažko dosiahneme ambiciózne klimatické ciele.
Nemecko na Silvestra zatvorilo tri zo svojich zostávajúcich šiestich jadrových elektrární. Veľkú časť deficitu bude pritom kompenzovať spaľovaním zemného plynu, ktorý v súčasnosti dosahuje rekordne vysoké ceny.
Na plné nasadenie obnoviteľných zdrojov, na ktoré sa Nemecko tak spolieha, si bude musieť ešte niekoľko rokov počkať.
Tento krok zároveň zníži energetický výkon o približne 4 GW, čo zodpovedá výkonu 1 000 veterných turbín.
Spor o jadrovú energiu
Jadro nepochybne patrí k čistejším, alebo ak chcete, udržateľným zdrojom. Nazdáva sa to aj Joint Research Centre, interný vedecký útvaru Európskej komisie (písal som o tom vlani).
Svedčí o tom aj tento graf, ktorý porovnáva emisie výroby elektrickej energie vo Francúzsku a Nemecku za rok 2021 (pre vytvorenie celkového obrazu som pripojil aj údaje za roky 2015 až 2020).
Najnovšie dáta tak ukazujú, že Nemecko vlani emitovalo približne 365 gramov CO2 na kWh vyprodukovanej energie, zatiaľ čo v prípade Francúzska to bolo len 44 gramov, teda približne 8,3-krát menej ako v susednom Nemecku.
Rozdiel je v mixe
Dôvodom je, pochopiteľne, rozdielny energetický mix.
V roku 2020 vyrábalo Nemecko elektrinu z týchto zdrojov: 27 % veterná energia, 24 % uhlie, 12 % jadrová energia, 12 % zemný plyn, 10 % solárna energia, 9,3 % biomasa, 3,7 % vodná energia. V prvej polovici 2021 bolo uhlie s podielom 27 % dokonca najdôležitejším zdrojom.
Vo Francúzsku je situácia iná. Krajina má výrazne nízkouhlíkový energetický mix vďaka svojej veľkej jadrovej flotile, ktorá je druhá najväčšia po Spojených štátoch.
Uhlie v súčasnosti predstavuje už len nepatrný zlomok podielu na celkovej výrobe elektrickej energie. Francúzsko vlani zatvorilo posledný blok uhoľnej elektrárne v Le Havre (580 MW) a chce stavať nové jadrové reaktory.
Hoci sa Nemecko zaviazalo, že do roku 2030 bude získavať 80 % svojej elektriny z obnoviteľných zdrojov, jeho „svätá vojna“ proti jadru spomalila krátkodobý pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov.
V konečnom dôsledku tento odchod od jadra znamená, že krajina bude nútená spoliehať sa na fosílne palivá dlhšie ako mnohé iné európske krajiny.
Napríklad zatiaľ čo Spojené kráľovstvo plánuje eliminovať používanie uhlia v energetike do roku 2024, Nemecko počíta s využívaním uhlia až do roku 2030.
Stratégia Nemecka, ktoré tak výrazne propaguje klimatické ciele, je vzhľadom na jeho postoj k jadru veľmi rozpoltená.
A čo Slovensko?
Pre Slovensko je veľmi dôležité, aby k udržateľným investíciám v rámci taxonómie bolo zaradené jadro, zemný plyn, ale aj energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré umožňuje vyrábať elektrinu zo suroviny, ktorá vzniká ako vedľajší produkt iného účelu.
Vyradenie zemného plynu z rámca udržateľných investícií môže zásadne poškodiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.
Zemný plyn je spomedzi fosílnych palív jednoznačne uhlíkovo najčistejšie palivo a vďaka mohutnej infraštruktúre je dlhodobo bezpečne využívaný v celej Európe, osobitne v SR, ktorá má veľmi hustú plynárenskú sieť. Slovensko je druhou najviac plynofikovanou krajinou EÚ.
V prípade jadra Slovenská republika v súčasnosti vyrába cca 55 % elektriny v jadrových elektrárňach a aj naši susedia z V4 využívajú alebo majú v pláne využívať jadrovú energiu. Z veľkým hráčov v európskej politike očakávame od Francúzska, že sa stane - napriek protestom Rakúska - motorom zaradenia jadra medzi udržateľné investície.
Radovan Kazda
Novinky môžete odoberať aj cez moju FB stránku: https://www.facebook.com/kazdaradovan
Autorská spolupráca: Diana Motúzová
