1.) Klimatické modely OSN síce naďalej predpovedajú prudký rast teploty atmosféry na najbližších sto rokov, avšak realita je, zdá sa, celkom iná. S globálnym otepľovaním atmosféry to od roku 1998 ide dolu vodou, lepšie povedané dolu teplomerom, o čom svedčia merania najvýznamnejších teplotných databáz vo svete (NASA GISS, RSS, UAH a Hadley/University of East Anglia). Viac v článku od Christophera Moncktona (link).
2.) Globálna rozloha ľadu v oceánoch sa na konci roku 2008 opäť raz vrátila na úroveň roku 1979. Nič to nemení na skutočnosti, že ľady naďalej praskajú ako v rozprávke od strýčka Gorea, avšak zmena rozlohy ľadovej pokrývky je predovšetkým cyklický jav, ktorý nemá ani zďaleka tak katastrofický trend ako sa zdá (link). Viac informácií od Michalea Ashera na DailyTech.com (link)
3.) Za posledných 30 rokov vzrástla globálna teplota atmosféry o 0,4 stupňa Celzia. Problém je v tom, že zatiaľ čo miláčik publika Arktída sa otepľuje, jej nespravodlivo obchádzaný súrodenec Antarktída je na tom presne naopak – ochladzuje sa. Na celej kauze globálneho otepľovania je pozoruhodný i fakt, že najprudšie oteplenie sa stále týka (a bude sa týkať) oblastí, v ktorých takmer nikto nežije. Najvýraznejšie oteplenie planéty sa pritom týkalo obdobia rokov 1997-1998, ktoré bolo sprevádzané efektom El Niňo. Viac v článku Johna Christyho (link, Reason.com: link, ScienceCentric.com: link).
Z praktického hľadiska to znamená, že medzinárodná štvanica proti klíme, ktorá už napáchala nevyčísliteľné škody zvýšením daní, výdavkov domácností a spomalení hospodárskeho rastu, sa diala a deje kvôli...ehm... otepleniu o nula celá trinásť stotín stupňa celzia za desať rokov, ktoré navyše s najväčšou pravdepodobnosťou nespôsobuje žiadna ľudská činnosť. Nuž, nič proti biopalivovým lobistom, ale nepreháňajú to už trochu?
4.) Popredný americký meteorológ Roy W. Spencer, ktorý je renomovaným expertom v oblasti satelitných meraní teplôt atmosféry, vo svojom vystúpení pred senátnym Výborom pre životné prostredie a verejné práce v júli 2008 prezentoval nové poznatky klimatickej vedy týkajúce sa globálneho otepľovania. V jednej časti sa zaoberá novými poznatkami NASA, podľa ktorých sa 70% trendu otepľovania od roku 1900 dá vysvetliť fenoménom El Niňo („južnou osciláciou“), a tichomorskou „Pacific Decadal Oscillation“. (link, link)
5.) „Neexistuje žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že emisie CO2 z modernej priemyselnej činnosti v minulosti, dnes, alebo v budúcnosti môžu spôsobiť katastrofálne zmeny klímy.“ Toto tvrdenie je súčasťou novej, tzv. Manhattanskej deklarácie o zmene klímy s názvom „“Globálne otepľovanie“ nie je globálnou krízou“. Tá bola predložená v marci minulého roku v New Yorku na medzinárodnej konferencii o zmene klímy. (link) Deklaráciu podnes podporilo 197 klimatických expertov (z nich viac ako 50 univerzitných profesorov v klimatických alebo príbuzných vedách). (link)
