Vláda už viac ako rok obmedzuje ľudí v mobilite, lebo chce znížiť možnosť prenosu ochorenia covid-19.
Robí to rôznymi opatreniami.
Jedným z nich je to, že obmedzuje ľuďom slobodu pohybu a pobytu.
Robí to na základe ústavného zákona o núdzovom stave, ktorý jej poskytuje možnosť uskutočniť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas tieto mimoriadne opatrenia.
Žiaľ, vláda toto obmedzovanie pohybu, ku ktorému ju oprávňuje iba zákon o núdzovom stave, využíva v neprípustnej miere. O tom som hlboko presvedčený. Chcem preto uviesť dôrazne a jasne: nazdávam sa, že vláda narába s týmto zásahom do slobôd občanov veľmi necitlivo a nezodpovedne.
Zdôraznil som to aj v reakcii na vystúpenie bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího počas včerajšieho rokovania parlamentu.
V čom spočíva zákaz pohybu?
Vláda zakázala už od 19. decembra minulého roku ľuďom vychádzať von. S výnimkou obdobia od jednej v noci do piatej ráno.
Našťastie však s toľkými deravými výnimkami, že to ľuďom až tak veľmi neprekážalo v celodennom pohybe vonku. To považujem za prijateľné rozhodnutie vlády.
Podmienky však vláda postupne sprísňovala, výsledkom čoho od 17. marca občania prakticky nemôžu vychádzať z domu von od ôsmej večer do jednej v noci.
Domnievam sa, že pri tomto rozhodnutí o obmedzení slobody pohybu, teda zákazu vychádzania od ôsmej večer do jednej v noci, vládu prepadol vírus straty súdnosti.
V tomto prísnom rozhodnutí stratila rešpekt pred váhou slobody.
Prečo podporiť núdzový stav
Existuje však aj niekoľko vážnych dôvodov, pre ktoré núdzový stav podporiť. V núdzovom stave možno uplatňovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, akými sú napríklad použitie štátnych hmotných rezerv, či pracovná povinnosť.
Predseda vlády v rozprave odkazoval aj na to, že vyhlásením núdzového stavu mohlo ministerstvo zdravotníctva uplatniť nástroj na reprofilizáciu nemocničných lôžok na tzv. covidové lôžka.
Toto sú dôležité opatrenia, ktoré by mali zostať vláde k dispozícii.
V mojej voľbe pri hlasovaní o predĺžení núdzového stavu prevýšila snaha vyhnúť sa práve týmto rizikám, pre ktoré treba zachovať núdzový stav, pred rizikom, že vláda bude naďalej uplatňovať takýto striktný zásah vychádzania. Dal som núdzovému stavu "poslednú šancu".
Ak by sa o predĺžení núdzového stavu hlasovalo budúci týždeň, teda po skončení sviatkov, počas ktorých vidím význam v uplatnení čiastočného obmedzenia slobody pohybu, moje hlasovanie by už bolo s vedomím, že riziká sa podstatne znížili.
Ako z toho von?
Treba vytvoriť pre tie dôležité opatrenia, ktoré by vláde mali zostať k dispozícii po skončení núdzového stavu (teda bez zákazu vychádzania), právny základ v iných právnych predpisoch.
Takéto riešenie by v prvej fáze umožnilo vláde expresne a bez najväčších potenciálnych škôd zrušiť núdzový stav.
V ostatných dňoch vidím na tejto ceste svetlo na konci tunela.
A čo ďalej?
Zrušením núdzového stavu sa však nezruší zákaz otvorenia prevádzok, ani hromadných podujatí.
Tie zakázala vláda prostredníctvom vyhlášok ÚVZ SR podľa iného zákona. Ide o zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Stalo sa tak už pred tromi a pol mesiacmi vyhláškou úradu.
Státisíce občanov na Slovensku nemôžu už tri a pol mesiaca vykonávať svoje povolanie. Ak k tomu prirátame jeden a pol mesiaca z marca minulého roku, tak je to spolu päť mesiacov z ostatných trinástich.
Považujem to za podstatne intenzívnejší zásah do slobôd vybranej skupiny občanov, než je zákaz vychádzania od ôsmej večer, a jeho využívanie zo strany vlády za celkom neprimerané.
K jeho zrušeniu však chýba najmä politická vôľa koaličných partnerov.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS, člen OKS.
