V súvislosti s výstavbou River Parku na nábreží Dunaja v Bratislave bolo totiž potrebné uskutočniť výrub 243 stromov, čo sa v komunite environmentálnych aktivistov razom stalo terčom ostrej a dosť nevyberavej kritiky. Istotne by bolo zaujímavé sledovať diskusiu i právne kroky týkajúce sa toho, či štát má alebo nemá držať ochrannú ruku nad kultúrnymi alebo prírodnými pamiatkami (ja si myslím, že nemá, pretože to spôsobuje viac škôd ako úžitku – o tom snáď inokedy). Zarážajúce však je, že úsilie environmentalistov sa veľmi rýchlo zvrtlo na kritiku „bezohľadnosti“ investora, veľmi pripomínajúcu étos bojovníkov proti kapitalistom z rokov najtvrdšej komunistickej totality.
Jeden z aktivistov, Mikuláš Huba, zaútočil na viacerých umelcov len kvôli tomu, že majú – podobne ako dotyčný súkromný investor – iný pohľad na to, čo by na nábreží malo byť. Kvôli svojmu názoru sa zrazu z viacerých osobností stali v spoločenskom hodnotovom rebríčku „skorumpovaní intelektuáli“. Mikuláš Huba napadol aj Milana Lasicu, ktorého morálnym prehreškom má podľa neho byť fakt, že mal s týmto súkromným vlastníkom slobodný zmluvný vzťah v nijak nemorálnej činnosti. Ale aby sme neostali len pri sofistikovaných vyjadreniach pána profesora, aktivistka Ľubica Trubíniová to vyjadrila oveľa presnejšie: "Namiesto zelene pre radosť a oddych tam bude technokratické sklo a betón, hlavne pre tých majetnejších.“ Ak je treba, aj možno vzhľadná budúca budova sa môže zmeniť na „technokratické sklo a betón“, ktoré obsahujú snáď všetky budovy sveta. A teraz je naozaj treba, lebo boháči boli predsa na Slovensku vždy menejcenní občania a zástavu bojovníkov za chudobných treba zdvihnúť čo najvyššie. Aj preto sa environmentalisti stretli na pozemku majiteľa, aby, cit., „vyjadrovali svoj hnev nad nekultúrnosťou investorov, ktorí v hlavnom meste idú za svojimi ziskami bez najmenšieho ohľadu na mestské prostredie a občanov.“ Toto je skutočná hrozba: návrat nadvlády kapitalistov, ktorí budú s bodákom pod lopatkou nútiť občanov, aby sa najedli v ich reštaurácii v River Parku, čím si budú na ich úkor vyrábať zisk.
„Viacerí občania prejavili silné znechutenie nad meniacou sa podobou kedysi príjemnej Bratislavy“, pokračuje správa zo spomienkového stretnutia na vyrúbané stromy, ktorú uverejnil Changenet. Kto si pamätá „príjemnú“ Bratislavu spred roku 1989, mal by si dozaista spomenúť, že namiesto zbúraných budov v centre mesta zvykli komunisti postaviť papierovú búdu (alebo panelové parkovisko), že v Bratislave sa ešte pred pár rokmi nedalo normálne najesť ani hygienicky vymočiť. Nuž, pravda je jedna vec a lož druhá.
Mimochodom, zdá sa, že environmentalisti tentoraz netrafili cieľ. Súkromný investor totiž dodržal zákon a za stromy zaplatil zákonnú náhradu. Dokonca sa rozhodol vysadiť nový park stromov. Podľa pani Trubíniovej je to však len „arogantné zdôrazňovanie 8-miliónovej finančnej náhrady“.
Prípad River Parku je príkladom toho, že "verejný záujem" nemá jasnú definíciu a často je len synonymom pre presadzovanie názoru jednej skupiny ľudí.
/Updated 15.6.2008/
