Čo je IUCN?
IUCN totiž nie je žiaden zákonodarný, ani kontrolný, ani výkonnoumocou poverený orgán. Je síce dosť vplyvným, ale „len“medzinárodným združením, environmentálnou sieťou, ktorá združuje viacako tisíc vládnych a mimovládnych organizácií, z ktorýchpribližne desatinu tvoria vládne agentúry. Slovenskými členmi IUCN súštyri organizácie: známy Inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE,Slovenská ekologická spoločnosť pôsobiaca pri SAV, ďalej úplneneznáme Združenie národných parkov a chránených území Slovenska(sídlom združenia je Správa TANAP-u, (link))a vládna agentúra Štátna ochrana prírody SR. (link)IUCN spolupracovala s OSN na príprave jej vlastného svetovéhozoznamu chránených území. (link)
Čo je obsahom listu?
Obsahom listu údajne majú byť výhrady IUCN voči neplneniu niektorýchz osemnástich odporúčaní, ktoré IUCN prezentovala v roku2005 v súvislosti s veternou kalamitou vo Vysokých Tatrách.V skutočnosti sú odporúčania IUCN len veľmi všeobecné a ažpríliš „prefláknuté“ bezobsažným eurospeakom (link):sústreďujú sa najmä na posilnenie pozície IUCN a ďalšíchvládnych orgánov v manažmente krajiny, sem-tam niečo konštatujú,vyzývajú k spolupráci, odporúčajú dodržiavať zákony a splniťplánované legislatívne počiny, tu a tam požadujú niečozohľadniť, na niečo dozrieť a... bla-bla-bla. V terajšomliste pre IUCN zjavne nekonštatuje žiadne zhoršenie kvalityprírodného prostredia v Tatrách, ale len „upozorňuje namožný nekontrolovaný rozvoj územia“. (ČTK, link)To je dosť podstatný rozdiel. IUCN smeruje svoju kritiku k tomu,že slovenské vládne autority nezabezpečili sľubované kroky k zvýšeniuvládnej kontroly nad výstavbou.
Katastrofa sa nekoná
Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) nie je žiadnymzákonodarným orgánom. IUCN nemá legitímne oprávnenie meniťkritériá pre zaradenie (a vyradenie) územia do národných systémovochrany prírody, nerozhoduje ani o zaradení (a vyradení)území z európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Z týchtopozícií je IUCN síce vplyvnou, ale len jednou z mnohýchmedzinárodných organizácií pre ochranu prírody, ktoré sú naviazané naverejné zdroje a moc (veľmi pripomínajú napríklad neslávne známu„nezávislú“ organizáciu BirdLife International, prepojenúna verejnú moc tak, ako sa len dá). Z hľadiska reálnehovýkonu ochrany prírody na Slovensku je zoznam IUCN iba bezcennýmpapierom.
Na základe čoho potom niekto konštatuje, že o stav Tatier saobáva „svet“, alebo „zahraničie“?Prečo niekto zavádza tvrdením, že „dnešné deti budú poznaťTatranský národný park pod názvom Chránená krajinná oblasť VysokéTatry“ alebo že „Slovensko môže prísť o svojnajznámejší národný park“? (link)Prečo sa šíri nezmyselná poplašná správa o degradovaní národnéhoparku kvôli výstavbe, bez predloženia argumentov posilňujúcich tézu,že táto výstavba škodí vzácnym ekosystémom Vysokých Tatier? To jezáhada.
Kolektívne a súkromnévlastníctvo
Zdá sa, že sa tu stretávajú a dopĺňajú dva postoje, ktoré siurčite neašpirujú na zápis do svetového zoznamu vzácnych vlastností národa.Tým prvým je závisť voči boháčom, ktorá má na Slovensku silné korene.Nečudo, že z dopytu po trestaní bohatých tak úspešne ťažiasocialisti (čo im nebráni s finančnými skupinami úspešne obchodovať, ale toje tiež bežná súčasť ľavicového pustošenia). Ďalším dôvodom je pokrivené presvedčenie o tom, že „my všetci“ smevlastníkmi Vysokých Tatier. Nie sme. Vlastníkmi Tatier sú tí, ktorímajú papier z katastra.
(Dopl. pozn.: Ak chce vláda na tomto území presadzovať niektorý z tzv. "verejných" záujmov (napríklad ochranu biotopov), musí k nemu pristupovať ako k územiu s konkrétnymi vlastníkmi.)
"Kravatkári"
Zapálení bojovníci proti developerom akosi pozabúdajú na to, že„svätá“ vojna proti súkromným vlastníkom sa raz môžeobrátiť proti nim. Celkom prehliadajú i fakt, že prípadnédegradovanie Vysokých Tatier v zozname IUCN by pre Slovensko maloi jednu nespornú výhodu – striasli by sme sa nezmyselnéhoobťažovania kváziekologických „kravatkárov“z IUCN, ktorí spaľujú fosílne palivá lietaním po svete v pozícii agentov s teplouvodou. Takú radosť nám však ctení odborníci z IUCN dozaistaneurobia, preto od nich môžeme v budúcnosti čakať iba ďalšievydierania podľa vzoru „odporúčame, aby“.
Žraloci
K uvedenému ešte jedna politicky nekorektná poznámka. Hanbouveľkých finančných skupín nie je ich stavebná činnosť v chránenýchúzemiach. Tá, pokiaľ sa deje v medziach predpisov, nemá žiaden hodnotový atribút. Hanbou by bola vtedy, ak by svojou činnosťou ohrozovali cudzie vlastnícke práva alebo spôsobovali závažné negatívne externality. Táto kritika sa však opiera zväčša len o konštatovanie, že sa v Tatrách stavia. Čo sa týka rozporu ich aktivít s „verejným záujmom“, ten v súčasnosti spočívanajmä vo vyhláseniach tých, ktorí sa cítia byť obdarení nadzemskouschopnosťou posúdenia toho, čo je verejný záujem.
Ozajstnou hanbou veľkých finančných skupín, konaním, ktoré ponižuje celý podnikateľský stav a degraduje ich vlastné podnikateľskéschopnosti, je ich ekonomické obcovanie so štátom. Ich korupcia,klientelizmus a kradnutie z verejných zdrojov. V prípade tých tatranských je ňou neskrývaná priľnavosť k najodpornejšej politickej zberbe, aká na Slovensku pôsobí.
To však ekologických zvestovateľov verejného blaha zaujíma dákopomenej.
