Zavedenie zálohovania nápojových obalov, teda PET fliaš a plechoviek, prinesie dva jednoznačné benefity:
1. Mnohí ľudia prispejú na zvýšenie príjmov nízkopríjmových skupín, tzv. zberačov.
Príspevkom pre nich bude sankcia 0,15 eur, o ktoré prídu tí, ktorí nevrátia nápojový obal na vratné miesto a zároveň ho umiestnia tam, kde ho zberači nájdu.
2. Zníži sa výskyt zálohových obalov v prírode.
Rovnako ako prvý, aj tento benefit môžeme očakávať na základe skúseností krajín, ktoré ho zaviedli. Treba však vnímať, že trend znižovania výskytu nápojových obalov bol pozitívny už predchádzajúce roky, lebo ľudia sa naučili triediť odpad a podiel vytriedených obalov sa neustále zvyšoval. Pri zachovaní tohto súčasného, rozbehnutého a lacného systému - teda, že nápojové obaly by naďalej končili v žltom kontajneri - by sme zrejme dosiahli environmentálne podobné výsledky ako pri zálohovaní, ale neskôr.

Nemajme veľké oči
Aj zálohovanie obalov však treba vnímať triezvo. Nie je to totiž lacné, ani komfortné riešenie a nijako zásadne nestlmí vznik odpadu v krajine.
1. Do prírody sa bude naďalej dostávať veľa odpadu, a to aj plastového.
Ide o polystyrény, sáčky, bandasky, ale aj textil, objemný, stavebný odpad a mnohé iné veci, ktoré ľudia vyhadzujú nelegálne do prírody.
Nápojové obaly, ktoré budú zálohované, tvoria v prírode síce nezanedbateľnú, ale objemovo aj hmotnostne len malú časť odpadov.
Podľa analýzy organizácie zodpovednosti výrobcov tvoria (po novom zálohované) obaly len 10 % všetkého odpadu v prírode. Isteže, je to len jedna analýza a čísla môžu byť dosť odlišné, ale tejto analýze nie je dôvod neveriť. Aj ja som sa v minulosti zúčastnil jednej analýzy litteringu, teda odpadu v prírode, a zistil som, že nápojové obaly tvoria malú časť takýchto odpadov. Podobné skúsenosti mám aj z dlhoročného pozorovania prírody ako turista.
Ak by boli tieto čísla smerodajné, tak drvivá väčšina odpadu bude naďalej v prírode vznikať aj po zavedení zálohovania.

2. Systém bude pre mnohých občanov veľmi nekomfortný.
Obaly bude treba nosiť na oveľa väčšie vzdialenosti, teda do najbližšej predajne poskytujúcej odber.
Obaly budú musieť byť “nafúknuté”, presnejšie v stave, v ktorom bude možné odčítať etiketu. V domácnostiach tak pribudne ďalší smetný kôš na nápojové obaly.
3. Environmentálne benefity budú zaťažené aj negatívnymi environmentálnymi dôsledkami.
Najmä v nových prepravných trasách pre tento prúd odpadov a teda v zvýšení spotreby energie. Zálohovanie aj preto nebude lacné, len vstupné náklady sa odhadujú na 80 miliónov eur.

V zálohovaní prevyšujú negatíva
Napokon ešte k politickej rovine:
1. Zálohovanie nápojových obalov nepresadila súčasná vláda, ale minulá vláda, konkrétne minister László Sólymos. Súčasná vláda ho “len” neodmietla a uviedla do praxe. Na tento "detail" by súčasné vedenie ministerstva nemalo pri osvojovaní si úspechov zabúdať.
2. Ak by o zavedení zálohovania PET fliaš a plechoviek rozhodoval súčasný parlament, tak by som tomuto návrhu oponoval. Podobne som tak robil aj pred mojím pôsobením v parlamente. Z dôvodov, že negatíva zavedenia zálohovania považujem za vysoko prevažujúce nad nespornými pozitívami.
Tých dôvodov je veľmi veľa. Ekonomických aj ekologických. Podrobne som sa im venoval najmä v čase, kedy sa legislatíva zálohovania schvaľovala v parlamente, teda v roku 2019:
Trend, 9.9.2019: TOP 7 dôvodov, prečo nezálohovať obaly
TA3, 10.9.2019 (rozhovor): Analytik KI Radovan Kazda o zálohovaní nápojových obalov
.týždeň, 29.11.2019 (rozhovor): Kandidát za SaS Radovan Kazda: Zálohovanie PET fliaš je ukážkovým príkladom bezbrehého populizmu
Na Vŕšku 3, 28.11.2019 (rozhovor): Radovan Kazda - Prečo nezálohovať
Denník N, 24.3.2020 (rozhovor): Zálohovanie PET fliaš a plechoviek škodí životnému prostrediu, negatíva prevažujú
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS, člen Občianskej konzervatívnej strany (OKS)