Príchod pandémie koronavírusu na Slovensku sprevádzala veľmi vysoká opatrnosť Pellegriniho vlády. Vývoj ukázal, že vláda spanikárila. "Zbláznila sa" podobne ako iné vlády vo svete.
Prvá vlna
Dňa 10. marca 2020, teda pred dvadsaťjeden mesiacmi, rozhodla vtedy ešte Pellegriniho vláda o historicky prvom celoplošnom zákaze organizovania hromadných podujatí na dva týždne. O dva dni neskôr rozhodla vláda o zatvorení škôl, barov, športovísk, letísk a na víkendy aj obchodov a tiež o karanténe pre pricestovaných.
V ten deň bol na Slovensku celkový počet dovtedy potvrdených prípadov ochorenia 16 (slovom: šestnásť).
O tri dni neskôr vláda rozhodla o zatvorení väčšiny obchodov a zaviedla okienkový predaj v reštauráciách.
Prvý lockdown trval takmer mesiac a pol, až keď 21. apríla (vtedy už Matovičova) vláda rozhodla o prvom uvoľnení, otvorení napríklad malých obchodov a vonkajších športovísk.
Uvoľňovanie začalo v čase, kedy bol prírastok zistených infikovaných (sedemdňový priemer) takmer desaťkrát vyšší, než na začiatku sprísňovania: 57 ľudí denne. Počet aktívnych prípadov dokonca naďalej rástol.
Až koncom apríla sa objavil prvý plán uvoľňovania opatrení. Štyri fázy.
Podmienkou prejdenia do ľahšej druhej fázy, ktorá zahŕňa okrem iného aj otvorenie detských klubov či kaderníctiev, bolo udržanie kĺzavého mediánu denných prírastkov za predošlých sedem dní pod hranicou 100 nových infikovaných prípadov. Číslo vzišlo z konzília odborníkov, pričom podľa premiéra Matoviča “nebolo pod akýmkoľvek tlakom ekonómov”.
Až 4. mája - teda bezmála po dvoch mesiacoch od začiatku lockdownu - vláda rozhodla otvoriiť ďalšie prevádzky, vrátane hotelov, múzeí a veľkých obchodov. Na návrh konzília odborníkov sa však sprísnila hranica kĺzavého mediánu pre opätovné zatváranie prevádzok: z pôvodných 150 na 50.
Naďalej však boli zatvorené školy a nemohli sa konať hromadné podujatia (divadlá, kiná, koncerty). Tie sa dočkali uvoľnenia až v júni, teda približne po troch mesiacoch zákazu. V tom čase sa denný priemer infikovaných za sedem dní pohyboval tesne nad nulou.
Tri mesiace drastických opatrení pri minimálnych číslach infikovanosti. Cenu za sezónneho víťaza si Slovensko odnieslo už na jeseň.
Druhá vlna
O štyri mesiace neskôr, v októbri, sa zdvihla druhá vlna pandémie covid-19.
V polovici októbra vláda zatvorila reštaurácie a obmedzila ich len na výdaj stravy so sebou. Predseda vlády oznámil, že konzílium odborníkov má tentoraz predstavu o kĺzavom mediáne nie 50, ani 150, ale 500 nových prípadov denne, pod ktoré sa budú uvoľňovať obmedzenia.
V čase rozhodnutia vlády o čiastočnom lockdowne bol sedemdňový priemer denných prírastkov počtu infikovaných približne 1000 (jeden tisíc) a počet úmrtí približne jeden. Dnes by takáto situácia nebola dôvodom pre žiadne tvrdé opatrenie.
V polovici novembra predseda vlády Matovič oznámil, že pandemická komisia, ktorej súčasťou sú aj odborníci, zmenila názor a pre otvorenie prevádzok môže ochorieť nie kĺzavých 50, ani 100, 150, či 500, ale v priemere 750 nových prípadov denne za týždeň.
Druhá vlna, časť 2
Po krátkom poklese vlny pandémie na prelome novembra a decembra začal počet infikovaných opäť rásť.
Vláda preto rozhodla o začiatku tvrdého lockdownu pre prevádzky a s prísnymi výminkami aj na hromadné podujatia, ktorý začal platiť 19. decembra. Zároveň zatvorila školy.
Bolo to v čase, kedy sedemdňový priemer počtu infikovaných bol až 2,7 krát horší než pri rozhodovaní o druhom lockdowne: 2710 infikovaných, počet úmrtí približne 45 a obsadenosť lôžok dosahovala 63 % (2132 reprofilizovaných lôžok).
Dnes by takáto situácia opäť nebola dôvodom pre tvrdé opatrenia.
Tento tvrdý lockdown trval nekonečné 4 mesiace a k prvým uvoľneniam prišlo až 19. apríla tohto roku.
Za hlavný dôvod pretrvávania zákazov sa považoval stav naplnenosti nemocníc.
Tretia vlna
Tretia vlna pandémie vypukla na jeseň tohto roku. K rozhodnutiu o zatvorení niektorých prevádzok a zákaze hromadných podujatí prišlo od 18. novembra.
Bolo to v čase, kedy sedemdňový priemer počtu infikovaných bol až 2,5 krát horší a počet hospitalizovaných až o 50 % horší než pri rozhodovaní o lockdowne v druhej vlne: 6500 infikovaných, 45 úmrtí a 3188 hospitalizovaných.
Začiatkom decembra, kedy nemocnice praskali vo švíkoch, ministerstvo zdravotníctva oficiálne vyhlásilo triáž, teda kľúč, ktorým budú uprednostňovaní pacienti. Verejnosť na Slovensku sa dozvedela, že takýto postup je pri pandémii úplne bežný a problém s plnými nemocnicami má aj takéto - i keď veľmi tristné - riešenie.
Mimochodom, triáž mali vo Švajčiarsku už pred rokom (písal som o tom tu).
Príliš veľa paniky
S nástupom prvej vlny pandémie covid-19 zachvátila mnohé vlády na svete panika a populistické "páchanie dobra". Až neskôr niektoré prichádzali na to, že s pandémiou sa treba naučiť žiť.
V SaS sme neustále poukazovali na to, že s opatreniami, ktoré sú extrémne drahé a majú veľmi veľa vedľajších negatívnych dôsledkov, sa aj v pandémii treba držať na uzde. Reakciou predsedu najsilnejšej koaličnej strany bolo označovanie SaS za vrahov.
Fakty však naznačujú, že vláda napokon musel svoje kritériá pre zatvorenie ekonomiky zvoľňovať, lebo ak by sa riadila tými zo začiatku pandémie, tak by Slovensko veľmi rýchlo skončilo na dne.
Škoda však tých mesiacov, počas ktorých taký prísny lockdown nemusel byť.
Radovan Kazda
FB stránka: https://www.facebook.com/kazdaradovan
