Keby sa tento príbeh končil iba tu a politickí nominanti by sa s vervou pustili do statočnej práce v danej firme, nebola by to až taká veľká tragédia. Problémom je, že tu sa príbeh iba začína. Jeho ďalšie dejstvá sa odohrávajú na poli zákazok a kšeftíkov pre ďalšie spriaznené štruktúry a osoby, ktoré im dohadzujú politickí nominanti. Pretože práve toto je ich hlavnou úlohou - nie dobré spravovanie a riadenie danej firmy.
Výsledok je vždy vopred daný. Mestská, alebo štátna firma sa potáca vo finančných problémoch, zlyháva vo svojej činnosti, potrebuje dotácie a stále má nejaké problémy. Okolo nej však v pohode vegetujú tí správni dodávatelia tovarov a služieb, poradenstva a know-how. Všetci sa majú vynikajúco, len mestská firma nie. Nehovoriac o občanoch, pre ktorých sú jej služby určené.
Dá sa toto vôbec nejako zmeniť? Som presvedčený, že áno a pokojne sa pri mojom riešení nechám vysmiať. Smiať sa totiž budú iba tí, ktorých sa to týka. A nebude to úprimný úsmev, ale úsmev zo strachu, že ich doteraz dobre strážené tajomstvo sa tak jednoducho odhalí. Postup:
1. Všetky dôležité posty v mestských firmách (typu Dopravný podnik, Bytový podnik, teplárne, stavebný úrad... atď. až po knižnicu, či kino) sa obsadia na základe verejne kontrolovanej verejnej súťaže, kde politické tričko neznamená vôbec nič.
2. Aby bola takáto súťaž naozaj súťažou, nestačí ju iba vypísať. Vo výberovej komisii musia okrem nezávislých odborníkov na danú oblasť, sedieť aj predstavitelia médií a občianskych združení. Ich úloha je tu nezastupiteľná.
3. Kritériom je odbornosť a projekt rozvoja danej firmy - nie politické tričko a kamarátske väzby.
4. A nakoniec - rovnako dôležitá ako výber samotný, je aj ďalšia forma kontroly plnenia plánu. A kontrola s možnosťou sankcie na okamžité odvolanie, pokiaľ výsledky firmy nie sú také, ako byť majú.
Znie to ako rozprávka? Možno, ale predstavte si, že toto všetko sa dá pomerne jednoducho dosiahnuť už len tým, že vezmete politickým stranám tú absolútnu moc, ktorú nad občanmi po akýchkoľvek voľbách automaticky získajú. Že im vezmete to právo „prvej noci", ktorá vždy po voľbách na koaličnej porade nastane.
Som si istý, že v tomto je najväčšia sila a pridaná hodnota SKUTOČNE nezávislých kandidátov na primátorov a starostov miest a obcí. Kvôli tomuto sa ich politickí kandidáti a politické strany najviac boja.
Boja sa toho, že im niekto to právo prvej povolebnej noci vezme. Preto majú často tendenciu nezávislých kandidátov zosmiešňovať, podceňovať, označovať za nekompetentných populistov a podobne. Veď to hádam aj poznáte nie? Také tie posmešné úsmevy straníckych bossov typu: „Čože už len tento tu chce?".
Mám pre nich jeden odkaz. Voľby v roku 2010 (a nielen na Slovensku) už ukázali, že ľudia majú plné zuby politickej korupcie a neodbornosti. Že im lezú na nervy uhladení a rozprávkovo bohatí páni, ktorí sa tvária ako otcovia národov, miest a obcí. Nie sú nimi a nikdy neboli.
Cítim, že občania naberajú odvahu toto celé ukončiť a voliť znovu slobodne, odvážne a podľa svojho svedomia a vedomia. Nie podľa toho, čo im natlačí do hlavy politik (a jeho politická strana), ktorý ani nie je schopný v dvoch vetách povedať, čo kedy a kde urobil pre štát, mesto, alebo obec. A ak áno - tak sú to len samé prázdne slová a bludy.
