Prvá: Vytvorenie dobrého obrazu mesta:
„Skvalitním informačný systém mesta, odbúram zbytočnú administratívu a z magistrátneho úradu vybudujem funkčnú a marketingovo orientovanú inštitúciu. Vytvorím jednotnú podnikovú kultúru a vybudujem priaznivý obraz mesta na hospodárskych, kultúrnych a športových úspechoch. Úspešných ľudí z týchto oblastí budem podporovať a sponzorovať. Vytvorím radu starešinov mesta - gerúziu a zrealizujem sieň slávy mesta Košice a okolia. Zrealizujem telemost medzi obyvateľmi Košíc a úspešnými Košičanmi v zahraničí. Vytvorím podmienky aby sa mesto stalo metropolitným mestom - hospodárskym, kultúrnym a spoločenským centrom čo najväčšieho regiónu."
A aká je realita? Z prvej vety nesplnil súčasný primátor nič. Neviem, či sám vedel čo sľubuje. Jediná vec, ktorú úradníci urobili, bolo nahradenie ako-tak fungujúceho informačného systému magistrátu v programe Cora systémom Norris. Ten nebol v čase svojej aplikácie plne vyvinutý a aj keď sa počas nasadenia dopracovával podľa požiadaviek pracovníkov, ktorí mali tú smolu, že s ním museli pracovať, do dnešného dňa nie je plne funkčný a užívateľsky priateľský. Systém Norris, jeho aplikáciu a vývoj má pod palcom údajný švagor riaditeľa magistrátu, tak predsa musí byť lepší ako ostatné konkurečné a plne fungujúce systémy!
V druhej vete je spojené nespojiteľné, ale „budiž"... Jediným prvkom jednotnej podnikovej kultúry sú elektronické karty, ktorými sa pracovníci Magistrátu evidujú v dochádzkovom systéme a otvárajú si niektoré dvere. Neexistuje jednotné dôstojné oblečenie pracovníkov kancelárie prvého kontaktu, ktoré by reprezentovalo spoločnú podnikovú kultúru. Neexistuje firemný manuál, v ktorom by sa napríklad pracovník Magistrátu dozvedel, ako telefonovať, ako pozdraviť, PREDSTAVIŤ SA, aby telefonujúci obyvateľ mesta vedel, ktorý úradník s ním hovorí. Neexistuje nič, čo by pracovníkov Magistrátu vzdelávalo v asertívnom jednaní so stránkami (po novom s klientmi)... bol by to dlhý zoznam.
Priaznivý obraz mesta... začína sa tým, že primátor mesta prijme návštevníka v dohodnutom čase a ten od neho odíde s tým, že vie ako dopadol, že ho nenechá sedieť na chodbe magistrátu desiatky minút, niekedy aj hodinu, kým nestratí nervy a neodíde (vieme o konkrétnych prípadoch). Realitou je však prijatie u primátora, na ktoré si musíte počkať dni a týždne!
Hospodárske, kultúrne a športové úspechy... počuli ste o nejakých? Hospodárske? Neúspešné rokovanie o výstavbe IKEA, protizákonný predaj lesa zahraničnému záujemcovi, dlhodobo chátrajúce a nevyužívané areály kasární na uliciach Moyzesova a Kukučínova. Kultúrne? Trapas s koncertom na bani Bankov, pochybný projekt EHMK, ktorého výsledkom je JEDEN pomaľovaný bývalý výmenník, v ktorom sa má diať kultúra! A aby som nezabudol... koncert skupiny P**a z ho**n v stánku EHMK - kasárňach na Kukučínovej. A úspech športový? Dovolím si napísať, že všetky sa udiali nezávisle na vôli otca mesta. Ak ovšem nemyslíme na úspechy futbalové... posledný zápas bez divákov!! Pozrite sa ako vyzerá bývalý hotel Ali na blšáku, ktorý mesto vložilo do MFK! Voľne prístupný objekt, plný odpadu a výkalov, kým príde na rad bude ho treba zbúrať.
Podpora a sponzorstvo. Stačí si pozrieť komu a koľko peňazí z mestskej kasy išlo. Nebudem to teraz počítať, ale cirkevných organizácií tam bude väčšina...
A plnenie ďalších sľubov prvej tézy - nič, nič a NIČ! Žiadna rada starešinov, žiadna sieň slávy, žiadny telemost!!
Posledná veta je len jedna obrovská bublina! Bla, bla, bla...
