Čo je pre vás dôležité, keď čítate alebo počúvate niečo, čo iní vytvorili? Hľadáte krásne rýmy, zaujímavé melódie, zvláštne tvary a farby? Alebo hľadáte emócie, zážitky, možno afekty, výbuchy nálad alebo dokonca pocit úplného vyhorenia a zúfalstva? Čo je dôležitejšie? Čo je podstatnejšie?
Prečo píšete básne? Aby ste ukázali, ako nádherne rýmujete, akú máte slovnú zásobu? Nieje dôležitejšie, čo z básne cítite, čo vás naplní, keď prechádzate očami po slovách a vnímate ich význam? Cítite radosť autora zo slnečných chvíľ jeho života alebo cítite ako studené kvapky padajú na jeho hruď a zisťujete, že sa miešajú s jeho slzami. Tak prečo píšete básne? Chcete sa vyjadriť, dostať zo seba pocity a zapliesť ich do vrkoča veršov a strof a ozdobiť mašľou rýmov, alebo chcete zviazať trochu vlny a farebné šnúrky do možno krajšieho vrkoča, ktorý sa na slnku leskne, je dokonalý až na jednu malú nedokonalosť: je mŕtvy, stratil život už keď vzali ovci vlnu, keď ste slová povýšili nad pocity, keď ste z básne spravili strojom uvitý špagát.
Vzdávam hold tým, ktorí pletú vrkoče zo živých vlasov, tým, ktorí vpletajú do svojich básní emócie...
