Bol posledný augustový týždeň, rok 2006. Autobus nás zaviedol na Čertovicu, kde mala začať naša výprava. Po štvorhodinovej ceste autobusom, sme mali toho už dosť. Bol už skoro večer. Vydali sme sa teda na cestu. Vtedy sme ešte netušili, že si užívame jedni s posledných nízkotatranských lúčov. Ani v mysli nam nenapadlo, že nás "poteší" sneh a mráz. Začali sme vo výške 1250 m.n.m. Trochu sme vystúpili a zložili sa.
Po raňajkách sme sa dali dokopy, pobalili veci a ide sa ďalej. Prekvapilo nás slnko, ktoré nás príjemne hrialo, ale aj mohutnosť mrakov, ktoré sa približovali k nám od severu. Úzke cestičky pomedzi kosodrevinu, pomaly vystriedali chodníky zo skál, obrástené machom. Niekoľko krát nás prekvapil aj hustý dážď a hmla.
Po ceste sme toho zažili mnoho. Cestu nám spríjemňovali napríklad čučuriedky. Príroda pomaly, ale isto naberala nádych jesene. Nevinný kvietok, ktorý sa tíčil nad dolinami, v naších mysliach vzbudzoval autoritu.
Učaroval nám aj divný porast, ktorý sa podobal nejakému machu.
Jeseň sme spozorovali aj v jej tradičných farbách.
Ďalšou zastávkou bola Chata Milana Rastislava Štefánika. Tu sme sa naobedovali, usišili niektoré veci a prečkali dážď. Počasie sa pomaly začalo zhoršovať a ochladzovať sa. Čaro a hlbokosť dolín boli neopísateľné.
Po ceste sme stretli mnoho turistov a aj kamzíkov. Občas sa na nás z pomedzi oblakov usmialo slnko, ktoré už nebolo také hrejivé. Vrcholky kopcov začala zahalovať hmla, ktorá klesala nadol.
Zdolali sme Ďumbier a pokračovali smerom na Chopok. Pod Chopkom sme prečkali noc, ktorá bolo nekonečná. Výhlad z Demänovského sedla bol nádherný. Atmosféru dokreslovala obloha plná hviezd. Zrazu sa v noci prudko zmenilo počasie. Spustiľ sa hustý dážď, ktorý vystriedalo sneženie. Teplota klesla pod nulu. Stany to pod náporom vetra a daždu nezvládli. Všetko bolo mokré. Vyšli sme teda ešte na Chopok a Kamenú chatu, kde sme zvážili zbytok cesty. Predpoveď hovorila a chladnom počasí, ktoré malo byť spojené so snežením. Tu sme sa rozhodli, že to skončíme. Zobrali sme to na Srdiečko a odtial do Brezna. Z Brezna sme sa rozyšli každý svojím smerom. Viacej fotiek sa nám už nepodarilo urobiť.
Tak takto nejako dopadla naša výprava do Nízkych Tatier.
foto: autor
