Je to veľmi stručný výber mojích fotiek prírody, no ale predsa. Niektoré boli fotené v okolí školy (internátu), iné zase doma a niektoré ani vlastne neviem kde. Raz to bola jeseň inokedy jar. Niekedy les, niekedy lúka. Dobre, nebudem už dlho písať poďme si to pozrieť.
Naukladané drevo popri dome, možno poukazovalo na blížiacu sa jeseň a s ňou spojenú prípravu na zimu. Alebo žeby sa drevo premenilo do umeleckej podoby?
Bolo horúce a suché leto a po hubách ani stopy. Predsa sa tu jedna našla, ale tá asi nebude na jedenie.
Jablko padnuté zo stromu alebo len tak odkotúľané. Napadla mi taká veta: Jablko nepadá ďaleko od stromu.
Ďalšia fotka je s okolia internátu, no ale ten vchod nie je internát. Túto fotku som nechcel zamerať na budovu v pozadí, ale na sviežosť trávy po daždi.
Jarný kvietok naznačuje nádej a silu, ktorá prichádza s jarou. Veď jar je najpestrejšia a plná kvetov i keď tu, je len jeden.
Jesenná príroda pod Tríbečom a výlet na hrad Gýmeš. Bola jeseň, lístie zo stromov už opadlo, ale sýtozelený mach zostal ešte stále svieži.
Táto fotka je s toho istého prostredia len vo väčšej nadmorskej výške. Tu už príroda dala najavo, že žezlo preberá zima, hoci nie je ešte sneh. Detail kmeňa padnutého stromu naznačuje únavu prírody a jej prípravu na odpočinok.
A zase jar. Táto fotka nie je ani tak celkom z prírody. Je fotená na balkóne, v kvetináči.
Tráva stráca farbu, ale malé tekvičky naopak. Klasické farby jesene, ktorá je tiež veľmi pestrá, čo sa týka farieb, ale aj úrody.
To by bolo všetko, jediné čo nám tu chýba je zima, ktoré ešte nestačila ukázať svoju pravú tvár. Ale veď možno uvidíme.
foto: RK
