Keby neboli trapasy, čo by sme robili?

Už som bol neďaleko domu (asi 1-2 min) a na ulici, ktorú vidím každý deň. Vidím otvorenú garáž. Človek, okolo osemnástky je otočený mne chrbtom. A má obviazanú ruku. Ako tak prechádzam, zmení sa uhol a vidím ho z profilu. A teraz to príde: To je predsa môj kamarát. Jeho typické dlhšie čierne vlasy. Jasné,, veď vo vchode oproti mu býva priateľka. To bude on. Len prečo má obviazanú ruku? Určite sa mu niečo stalo.-Čau Kemo!A teraz prišla odmena. Nechápavý pohľad chlapíka a ja som zostal obarený a v tej chvíli okrem toho, že som nevedel čo povedať som zistil, že to nie je on. Bol to iný neznámy chlapík. Ach ten pocit nikomu neprajem. Už len zo zúfalstva som povedal: -Jaj, to nie si ty?A išiel som ďalej. No, čo už dnes sa nad týmto len pozastavím, ale ten pocit zo včera vo mne určite zostane a bolo to v tej chvíli pre mňa nesmierne trápenie. :)