Viem iba, že som sa zrazu ocitla v nejakej polorozpadnutej budove. Neviem prečo, ale mala som pocit, že je to ubytovňa. Presne taká v akej bývam ja, ale tá moja to nebola....Zrazu sa ozval rev davu. Udeľovali sa významné ceny, ale za aké zásluhy to si veru nespomeniem.... A na pódium vystúpila dlhoočakávaná Christina Aquilera...hah, že dlho očakávaná....až do tohto okamihu som vôbec netušila, že tu bude. A po nej začala spievať Zuzka Smatanová, ale to ja vážne nemusím tak som sa rozhodla , že idem spať. Ako som tak blúdila pomedzi rôzne budovy hľadajúc moju ubytovňu, zrak sa mi zahmlil a nevedela som jasne rozoznať detaily....a zrazu akoby mnou preletel nejaký impulz....proste pozrela som sa vpravo a tam stálo auto mojich rodičov a oni v ňom sedeli spolu s našimi známymi....ako nechápem ako sa ta, toľkí pomestili?.....mno a mamina mi niečo vravela, nerozumela som jej dobre a vtedy som zbadala vstupnú bránu a za ňou sa v divnej čiernej hmle črtala budova mojej ubytovne. Ako som chcela vyjsť z tohto areálu padol mi zrak na dvoch urastených motorkárov v najlepších rokoch.....a čo oni?.....na moje prekvapenie sa na mňa usmiali a zakývali mi....a potom sa začali vášnivo bozkávať.....vtedy som toho už mala vážne dosť a prebudila som sa...
