Chcela som milovať svet,
Objať ho a držať v náručí
Spievať mu pieseň mieru,
Kŕmiť ho kašou radosti.
Chcela som milovať svet,
Ten svet, čo ničí sám seba,
Čo roznecuje nenávisť,
Čo zatracuje lásku.
Chcela som milovať svet,
Ako batoľa ho láskať,
Starať sa oň.
Chcela som milovať svet,
Ale on o tom nestojí.
Nehľadá bezhraničnú lásku,
Stále sa ma iba pýta:
„Čo za to?“
Nechápe nezištnosť,
Ochotu dať mu všetko
A nič za to nepýtať.
Dá sa mi pohladiť,
Ale úskokmi sa neustále vyzvedá:
„No tak, čo za to?“
Chcela som milovať svet,
Ale on ma iba znásilnil,
Aby sa uistil,
Že ho skutočne milujem.
Potom sa mi vysmial do očí
A povedal:
„Nestojím o takú zaslepenú,
Naivnú lásku.“
Jedného dňa doplazil sa
K mojim nohám svet,
Ten svet,
Čo opovrhol mnou.
Prosil ma o zľutovanie,
Chcel mi všetko dať,
Chcel byť držaný v náručí,
Chcel počúvať piesne o mieri,
Chcel byť krásny,
Chcel byť nezištne milovaný.
Usmiala som sa,
Pohladila ho po vlasoch
A spýtala sa:
„Čo za to?“
A on sa rozplakal...
Nechala som ten ubolený,
Zničený,
Vysilený svet
Ležať v prachu a plakať.
Nebola som viac schopná
Hľadať v sebe lásku.
