Chcela som len privrieť oči a oddať sa osudu
Ale to mi nedovolil
„Za svoje hriechy budeš pykať.“ Povedal mi s úsmevom na perách
A ja som cítila jeho sladký dych na líci
Keď sa nado mnou skláňal a morzeovkou dotykov skladal mi báseň
Bola som vo vytržení
Popri ňom som sa cítila špinavá a poškvrnená
On bol dokonalý
Po stehne mi liezol mravec a on ho nežne sfúkol a povedal mu
„Po ceste kráľom smú ísť iba králi.“
Na nič sa nepýtal
Nič nevysvetľoval
V očiach som mu videla iba túžbu
Túžbu zbaviť ma viny
Túžbu zdrať zo mňa kožu a ponoriť sa do hĺbky mojej vlhkosti
Nebola som schopná myslieť
Nebola som schopná vnímať realitu
Zrazu prestal a zašepkal mi do ucha
„Práve si splatila svoj dlh.“
Odišiel a mňa nechal ležať v kŕči pocitov
Možno nemal silu čakať kým vykrvácam
Možno sa len ponáhľal ďalej siať svoju spravodlivosť ...
