Rád by som veril, že áno. Alebo bez ohľadu na to ako to dopadne, hlavne nech sa už nebojuje! To asi chceme všetci. Ale realita sveta je úplne iná. Vojny boli sú a budú. Nám predsa stačí, aby sa nebojovalo v Európe, v našich domovoch, ani v našom susedstve. Bude na Ukrajine mier a ako sa zmení Európa a svet?
Na úvod možno povedať, že scenár Tretej svetovej vojny sa neodohráva, zdá sa že ani nebude. K Putinovi by sa totiž musel pridať ešte niekto iný. Osobne som v tých najhorších scenároch pripúšťal, že by to mohol byť niekto z trojice Čína, Severná Kórea či Turecko. Ak by sa k Rusku pridal ktorýkoľvek z týchto veľkých hráčov, bola by to jasná Tretia svetová a zrejme nukleárna vojna. Realita naznačuje, že ide len o Putinovu nepodarenú vojenskú operáciu.
Tento plán podkopala ukrajinská pripravenosť a hrdinskosť a slabá morálka ruskej armády, ktorá často nevie, čo na Ukrajine vlastne robí. Znova sa raz ukazuje, že tých Rusov neustále preceňujeme a keby nemali svoj nukleárny arzenál, vlajka NATO by už dnes možno viala z Kremľa.
Chceme zastaviť vojnu na Ukrajine, ale nechceme dráždiť Putina. Bojíme sa, že otvorí svoj jadrový kufrík a sťahujeme nad ním len slučky svetovej ekonomiky. V rovnakom čase nás už nezaujíma, že svoje jadrové kufríky majú v rukách aj iní šialenci, ktorí ich doteraz neboli ochotný použiť. Je pre nás prijateľnejšia vyhliadka dlhej studenej vojny.
Putin svoj rubikon prekročil a happy end by bol jedine jeho koniec. Hitler sa zabil sám, Stalin proste umrel. A čo Putin? Budeme len čakať. Budeme dúfať, že sa k ruským aktivistom pridá ruská armáda alebo politická exekutíva. Čokoľvek, ktokoľvek, len nech sa to samo nejak vyrieši.
Ak si ale niekto myslí, že Putin stiahne chvost, svojich vojakov pošle domov, Ukrajinu ponechá slobodnú a žiaden iný konflikt z jeho strany už nebude tak sa mýli. Putin teraz len potrebuje čas, aby si rozmyslel, čo všetko a komu ešte môže sľúbiť pre prípad pokračovania vojny. Potrebuje z toho odísť s nejakým úspechom. Bude musieť svojim verným vysvetliť, prečo sa „denacifikácia“ nepodarila a že eventuálny odchod z Ukrajiny neznamená ruskú slabosť. Taký Lukašenko to má jednoduchšie. Je prezident maličkého Bieloruska. Putin je predsa len hlava veľmoci, ktorej sa bojí celý svet. Taká veľmoc sa nevzdáva dobrovoľne.
Prizerá sa tomu aj Čína, či Turecko. Netrpezlivo čakajú na signál, že bez nich sa to ďalej nepohne. Sleduje to aj nepredvídateľný Kim zo Severnej Kórei. Sleduje to aj Afganistan, teda Taliban. Taliban vyzýva svet k mieru. ...
História sa láme a my sme toho svedkami. Stačí nám, že spoza našich monitorov. Veď doteraz sa história lámala len niekde ďaleko od nás na Strednom Východe či niekde v Afrike napríklad. Natočilo sa o tom niekoľko kinových trhákov a takto nám to vždy stačilo. Nepotrebujeme hrdinov doma. Denne si na sociálnych médiách olajkujeme Ukrajincov so zbraňami v ruke: modelky, doktorky, športovcov, hudobníkov, hercov, Zelenského, jeho ženu, iné ženy či deti alebo ich otcov. Presne takých ľudí ako sme my, len niekde ďaleko od nás. My zaspávame s pocitom, že sme poslali svoj lajk správnym smerom, kým oni nevedia, či sa dožijú rána.
