Deň 8.4.2022 vstúpil do dejín Európskej obrany. Je to možno prvý krát čo osoba predsedu Európskej komisie navštívila štát vo vojne. Nech ma niekto opraví ak sa mýlim. Ursula von den Leyen je v histórii úradu predsedu Európskej komisie od roku 1958 štrnásta v poradí. Spolu s Leyenovou bol v Kyjeve aj takzvaný Vysoký predstaviteľ únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Joseph Borrell. Tento úrad od roku 2009 obsadili len tri tváre, dovtedy obdobnú úlohu obsadili od roku 1999 len dvaja. Aj tu by bolo zaujímavé zistiť, či niektorý z nich navštívil krajinu vo vojne.
Fakt je, že EÚ ako taká nemá jasno v tom, kto a akým spôsobom rieši zahraničnú politiku a už vôbec nemá jasno, kto a či vôbec niekto v mene celej EÚ rieši záležitosti spojené s obranou. Nech sa dialo vo svete čokoľvek, prakticky sa sledovali kroky predstaviteľov Nemecka, Francúzska, Británie a Talianska (ktoré sú v G8 a patria medzi jadrové veľmoci) eventuálne iný členský štát, ktorý má na celosvetovej scéne silnú reputáciu. Predseda Európskej komisie sa vnímal v medzinárodnom prostredí skôr ako taký symbolický prvok.
V súčasnosti je Británia z EÚ von, vo Francúzsku prebiehajú tesné voľby a v Nemecku prebral úrad kancelára po silnej Merkelovej neznámi a doposiaľ nevýrazný politik. Taliansko je z európskej G4 ten najslabší článok, ktorý posledné roky bojuje s ekonomickou krízou a to je aj odpoveď na otázku, prečo vznikol priestor pre Ursulu von den Leyen. Jej chybičkou krásy je ale spomínaný Borrell. Celú EÚ strápnil svojou návštevou Moskvy.
Zložitosť a ťažkopádnosť EÚ vidíme aj v jej pasívnej obrannej politike. Tá je utopená v niekoľkých iných zmluvách, predovšetkým v Lisabonskej (článok 42), kde sú zadefinované NATO, národná obrana, resp. neutralita členského štátu ako nadradené. O Európskej armáde sa začalo snívať približne v roku 2017. (Viac o obrane EÚ tu)
Začalo tak vznikať PESCO, ktoré má aktuálne 25 členov. Mohli by sme ho považovať za základ. Problém je len ten, že nie všetky členské štáty majú v otázke na Rusko-Ukrajinskú vojnu rovnaký názor, napr. Maďarsko. Bude preto nevyhnutné s tým niečo robiť.
Európska únia vznikla v mierových časoch a počítala vždy iba s mierom. Aktuálne rozumiem, že Ukrajine pomôže systém S 300, ktorý tam s Leyenovou priviezol náš premiér. Nerozumiem ale, ako vojnovej Ukrajine pomôže členstvo v EÚ. Podporu EÚ má aj bez členstva v nej. Európska únia potrebuje byť jednotná. Symbolické gestá nie sú to, čo jej chýba. Tie totiž vôbec vojnu na Ukrajine nikam neposunú.
Ako vidíme, cestovať do Kyjeva sa stalo politickým hitom. Už sa tam cestuje aj rakúsky premiér. Dôležitejšie než „challenge“ kto sa v Kyjeve so Zelenskim vyfotí v neformálnejšom outfite, bude to, čo bude daná návšteva reálne znamenať. Tu by sme za najefektívnejšieho mohli považovať práve Hegera. Škoda len že sa nedokázal vyhnúť zbytočným statusom pred návštevou, výsledkom čoho bol aj Ficov status o S 300 zo siedmeho apríla, s fotkou S 300 na vlakovej súprave. Sociálne siete politike škodia, obzvlášť v časoch vojny! Jediný Petr Fiala si pred ani po návšteve Kyjeva nerobil žiadne špeciálne statusy či tlačovky. Boli to naopak iniciátori tohto trendu. Premiér Slovinska, ktorý je pred voľbami a poľský predseda strany PiS spolu so svojim premiérom, ktorí potrebovali prekryť svoje európske rebélie.
