Pre tých, ktorým nie je toľko známy osud Vavra Šrobára sa pokúsim uviesť krátke resumé.
Vavro Šrobár bol oficiálne jediným zastupiteľom Slovenska pri vyhlasovaní ČSR v Prahe. Stal sa prvým ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska. V ČSR predstavoval slovenského lídra Čechoslovakizmu a protiváhu Hlinkovho ľudáctva. Bol tiež ministrom unifikácie, školstva a osvety a neskôr aj senátorom. Popri tom všetkom sa venoval medicíne a prednášal na UK v Bratislave. Patril k predstaviteľom proti-nacistického odboja a napokon skončil paradoxne ako predstaviteľ prvej vlády Klementa Gottwalda.
Svoju politickú kariéru zavŕšil ako líder strany, do ktorej KSS vkladala svoje nádeje, v zmysle že zoberie hlasy konkurenčnej DS. Katolícku stranu ktorú pomohli komunisti pred voľbami 1946 založiť ako nádejnú konkurenciu v jadre evanjelickej DS. Ku prekvapeniu všetkých táta Strana slobody získala 0,9%; čo vtedy postačovalo na 4 mandáty. Ako minister pre zjednotenie zákonov sa dožil Šrobár popravy Milady Horákovej. Zomrel po náročnej operácii v Olomouci pol roka po nej. Záver jeho života nám kladie mnoho otáznikov.
Spomínam si na rok 1998 ako žiak základnej školy na prelome prvého a druhého stupňa. Od volieb 1998 som sa skutočne začal zaujímať o politiku ako divák nedeľných diskusií, napr. O 5 minút 12 alebo relácie Sito Daniela Krajcera. Ako štvrták spomínam na protesty pred Markízou Pavla Ruska. Markíza bola tá dobrá a STV tá zlá. Pamätám si dokonca aj politickú satiru Halušky kde bol ten dobrý prezident Kováč a jeho zlý premiér Vladko.
Spomínam si ako sme po voľbách 98 spokojní so zmenou (aj keď sme politiku vnímali skôr cez názory napr. rodičov) fasovali učebnice dejepisu, kde bol už naveky zvečnený Mečiar sťa by preberajúc žezlo Otca národa po Andrejovi Hlinkovi. V duchu som sa vtedy pýtal, či sa do učebníc dostane aj ten mladý Dzurinda. Musí to znieť ako bizár, keď piatačik nazve politika o pár rokov staršieho od jeho rodičov mladým, ale nejak tak sa to vtedy vnímalo aj vo svete dospelákov.
Časom som dospel a napriek všetkému negatívnemu čo sa s Dzurindom kedy spájalo, považujem ho za jedného z lepších premiérov v novodobej histórii. Nebyť Ľudovíta Ódora, tak za najlepšieho. Patril som dokonca k skupinke očakávateľov tohto veľkého politika s nádejou na novú koalíciu demokratických strán, ktorá by vyhnala z parlamentu Matovičov cirkus a zároveň by udržala na reťazi všetky tie radikálne indivíduá od Uhríka cez Danka až po Fica!
Dzurinda prišiel, ale bez koalície. A Dzurinda bez koalície je ten istý Dzurinda, ktorý po nádejnom vstupe do politických vôd Slovenska končí na politickej periérii v tieni Fica. Ako poslednú šancu využil úpadok strany jeho bývalého obľúbeného kolegu Bélu Bugára bez Bélu. Kto vie čo by na to samotný zakladateľ Mostu po rokoch povedal. Do volieb ostáva už len niekoľko desiatok dní a ak ešte niekto vážne verí, že Dzurindova dobrá modrá opäť raz premaľuje volebnú mapu Slovenska, musí žiť mimo realitu. A musí to vedieť aj Dzurinda. Prečo to teda robí? Je dôvodom jeho dcéra s číslom na kandidátke 13?
...
Prečo skončil obdivovateľ Masaryka a dobrý priateľ Štefánika Vavro Šrobár ako jeden z prvých ministrov vlády "Vítězného února KSČ" ? Mal v tejto vláde šancu niečo zvrátiť? Ako prežíval osud Milady Horákovej? V kŕčoch v nemocnici?
...
Písali to už lepší komentátori, že koniec kariéry veľkého politika v strane so ziskom na úrovni štatistickej chyby je smutné. Smutnejšie bude to, že Dzurinda v skutočnosti len nahrá tým, ktorých chce poraziť. Nikomu nič zlé neprajem a na rozdiel od Vavra Šrobára, Dzurinda sa aj v svojom už slušnom veku zdá na jeho neodmysliteľnom bicykli stále fit. Som ale presvedčený, že ak by teraz odstúpil v prospech inej strany, odišiel by ako skutočne veľký politik.
PS: Práve som objavil, že 15.6.2023 vyšla kniha s názvom Mikuláš Dzurinda politický chorobopis. Neviem kto ju písal a ani som ju nečítal. Nakoľko je objektívna neviem, ale viem, že po týchto voľbách sa o Dzurindovi ešte len začne písať a lepšie knihy to žiaľ nebudú!
