Na úvod mi príde vhodná otázka, že ktoré voľby na Slovensku neboli poznačené strachom? Nezažil som všetky, ale verím tomu že každé. Výnimkou mohli byť tie prvé po novembri 89, kde bola účasť nad 95%! Odvtedy účasť klesala. Prvým minimom bolo 75% v roku 1994 čo v roku 1998 napravil Dzurindov bicykel a naposledy pritiahol v voľbám viac než 80% voličov. Historické minimum sme zažili v roku 2006, kedy prišlo k urnám necelých 55%. Vlastne všetky voľby s nižšou účasťou priali populistom ako Mečiar a Fico. Posledné voľby 2020 boli po roku 2002 prvými čo zdvihli túto latku nad 60 s výsledkom skoro 66%.
Prevláda často názor že posledná vláda s akýmsi nádychom nového novembra padla nepredvídateľným spôsobom z ústavnej väčšiny na menšinovú vládu vinou pandémie a vojny. Obávam sa, že tieto dve smutne významné udalosti svetových dejín boli len „šťastnou dymovou clonou“ pre skutočne nekompetentných ľudí. Počnúc od premiéra plagiátora a falošného bojovníka proti plagiátorom predošlej vlády, cez predsedu parlamentu ochrancu tradičnej rodiny s rodinou vzoru alfa-samca stáda muflónov až po ministra hospodárstva, ktorý priniesol do nášho parlamentu síce svetovú ale béčkovú reality show bohatej nemecko-jazyčnej rodiny.
Vláda, ktorá mala byť garantom očisty súdov a polície nominovala za generálneho prokurátora očividne zapredanú alebo len hlúpu osobnosť, kolaborujúcu nie len s korupčníkmi a kriminálnikmi, ktorý by už inak sedeli vo väzení, ale navyše kolaborujúcu s Putinovým Ruskom! Sklamanie voličov je také enormné, že už opäť počuť len hlasy nasrdenej chudoby, ktorú nebaví dookola počúvať, prečo sú práve tieto voľby dôležitejšie od tých predošlých najmä, keď sa to už rok enormne akcentovalo aj naposledy a aha! Prišli noví, o nič múdrejší a bohužiaľ na oko ani o nič poctivejší! Nech žije starý dobrý populizmus!
Karty dnes rozdávajú tí, ktorí na túto situáciu vytrvale a pripravovane čakali. Extrém a Ficovi ľudia, ktorí vidia v politike poslednú žiaľ reálnu šancu vyhnúť sa spravodlivosti. To čo bolo za komunizmu nepredstaviteľným želaním, silou demokracie a nezávislých súdov vedieť poslať za mreže aj vysokých funkcionárov zrazu pripadá byť mnohým občanom diktatúrou!? Nuž to chce kvalitné ovčie rúcho a ešte k tomu vyprané v Perwolle!
Hra a tempo ktoré dnešná tvrdá opozícia diktuje sú strach! Strach z toho, že môžeme voliť len tých najsilnejších. Len tých čo majú silné preferencie a veľké billboardy! Nepotrebujeme pluralitu strán, stačia nám tie staré dobré osvedčené? Za toto ste naši rodičia vtedy na námestiach štrngali?
Nerád by som záverom mojich úvah označil médiá spôsobom RF za „špinavé prostitútky“, ale sú momenty, kedy majú obyčajní ľudia právo uvažovať aj týmto spôsobom. Nebudem už rátať, koľko krát som počul, že projekt Simona a Macka je naozaj dobrý, ale oni sú pod 5%, či dokonca pod 3% alebo ešte menej! Moment, a ako to viete? Predsa podľa prieskumov, robených na vzorke rozhodnutých voličov o počte asi 1000. Táto dúfajme náhodná a sťaby relevantná vzorka sa istú dobu vďaka médiám stáva zároveň odporučením pre ľudí, ktorí sa o politiku zaujímajú povrchne a hodia hlas jednému z troch najlepších, aby nemali pocit že prehrajú!
Koľko krát som v médiách a svojich obľúbených podcastoch počul, že strany na kandidátke Simona s Mackom by bolo dobré voliť, lebo na rozdiel od tých veľkých čo majú peniaze (ktovie odkiaľ) na fenomenálnu reklamu nesľubujú lacné heslá ale reálny program pre štát s dlhodobou víziou? Koľko krát počúvam od priateľov, že na tie billboardy na Slovensku sa už vôbec nedá pozerať! Všetci sľubujú len nejaké prídavky, lacné potraviny, či ešte primitívnejšie veci, ktoré nikdy nikto nesplní. Nie je tu ale diskusia o daniach, školách, zdravotníctve, súdoch a už vôbec nie o ekonomike. Všetci sa bojíme. Vykrikujeme na seba len to, že poďme tu chytro zvoliť niekoho na najbližšie 4 roky! Tak ale mne sa už toto naozaj nechce!
Slovensko potrebuje skutočnú zmenu. Neskočme Ficovi opäť na vetu „nevidím inú alternatívu“. Už mu na to skočil Bugár a vieme ako dopadol. K urnám treba pritiahnuť viac voličov, to znamená aj tých, ktorí si nedokážu vybrať z aktuálnej "vyblýskanej vitríny" často umelo vytvorených predstáv, ako by mohol náš parlament vypadať! Rozprávajme sa o tom, ako chceme voliť my občania a nebojme sa spolu prekresliť volebnú mapu Slovenska. Alternatíva existuje, len sa nechce zapredať! A niekedy to vypadá aj tak, že jej nechce nik pomôcť!
