Posledné mesiace až týždne pred voľbami 2020 boli o tom, aby sme už konečne odstavili Fica a zahnali extrém do kúta. Podaril sa opak! Senzácia Matoviča vysublimovala s koronavírusom. Pandémia síce postihla celý svet rovnako, ale Slovensko bolo snáď jediné vo svete, kde zaskočila práve nastupujúcu vládu. Objektívne treba priznať, že ktokoľvek iný by v takejto situácii po komkoľvek vládu prebral, popálil by sa a nie raz.
To je presne karta na ktorú Fico vsadil. Naproti Matovičovi to nebol žiaden neskúsený partizán, ale od mlada školený politický profesionál a svoje nepočetné tromfy rozdával s perfektným načasovaním. Nová vláda naopak premrhala všetky esá v nezmyselných vnútorných vojnách a nebyť prezidentkinej právnickej zručnosti, došlo by v najkritickejšom momente k predčasným voľbám. O tom či bolo správne alebo nie toto referendum zamraziť, sa už diskutovalo dlho. Za mňa osobne, stále nie som presvedčený čo by bolo lepšie. Faktom je, že pokiaľ vláda dovládne v riadnom čase, rok 2024 môže zmeniť naraz nielen vládu, ale aj prezidenta. To by si mal teraz uvedomiť každý.
Na tému zhodnotenia polčasu vlády OĽANO - Sme Rodina - SAS - Za Ľudí som mal možnosť vypočuť si rozhovor s Matovičom. Raz v Postoji a potom v Denníku N. Nemôžem si neodpustiť narážku, že ani v jednom rozhovore netrápili Matoviča otázkou na jeho neslušný vtip o Podkarpatskej Rusy, s ktorou apropo podstatne nenápadnejšie a slušnejšie ale o to viac reálnejšie začína podľa viacerých pozorovateľov kalkulovať Viktor Orbán. (Zajtra ho čakajú parlamentné voľby)
Od roku 2019 našťastie žijem v Prahe a preto som mal ten luxus nepociťovať na vlastnej koži tie nespočetné a chaotické proti-covidové opatrenia. Niežeby tie české boli práve ideálne, ale... Zároveň som mal luxus vnímať Matovičove tlačovky a statusy ako šum niekde v pozadí . Tieto dve rozhovory ma ale s odstupom času len utvrdili v tom, že ani tie 2 hektické a neprajné roky nedostali lídra OĽANO na kolená, aj keď to tak možno vyzerá. Pôsobí síce rozvážnejšie a opatrnejšie, ale je to ten istý Matovič len trochu šedivší a s nejakou vráskou naviac. On sám proti všetkým a za každú cenu - aj keď sám tvrdí opak.
Politická scéna na Slovensku zapadla do mašinérie stereotypov vojny konzervatívcov proti liberálom. Túto rovinu vnímania akéhosi pre mňa nepochopiteľného boja prijali všetky veľké politické strany. Túto rovinu zároveň tie veľké strany potrebujú, pretože navodzuje voličom strach vybočiť z mainstreamu a zaujímať sa, či nedajbože voliť nejakú mimoparlamentnú stranu, ktorá má navyše podľa aktuálnych prieskumov menej než 3%. My totiž potrebujeme mediálneho tigra, hotový projekt, ktorý od svojho začiatku naberie za pár mesiacom tých aspoň 5%, exponenciálne rastie a napokon dopadne buď ako SDK, Smer či aktuálne možno Hlas alebo ako Prochádzka či Kiska. Spomeňme si na rok 2012. Vtedy boli Kotlebovci všetkým na smiech a vo voľbách nemali ani 1,6%. Nasledujúce voľby sa dostali do parlamentu a v súčasnosti spolu s Republikou by mali až 12%!
Celkom nedávno som si pozrel aj rozhovor s Dzurindom tiež v Denníku N a dokonca s rovnakou moderátorkou akú mal tiež nedávno Matovič. Tiež ten istý energický Dzurinda, ktorý je síce už tak šedivý, že viac zošedivieť nemôže, ale pozitívna energia by sa okolo neho dala krájať! (nemôžem si odpustiť: „z Gandalfa Šedého na Gandalfa Bieleho“). Iste na rozdiel od Matoviča si „užíva politický dôchodok“, ale nedá mi tu neporovnať niekoľko vecí. Kým Matovič potrebuje žurnalistom dokazovať v čom sú zlí, ako mu škodia a zároveň sa s nimi potrebuje hádať, Dzurinda vie svoj nesúhlas vyjadriť s gráciou a navyše, dokáže žurnalistku si dobrovoľne v tichosti priznať, že bola úplne mimo a ona si to uvedomí až po odvysielaní pri káve.
Na Dzurindovi ma zaujalo ešte jedno. Síce priznal, že mu na Instagrame fanúšikovia vedú nejaký profil, on na sociálnych sieťach nie je a ako tvrdí, ani ich nesleduje. Úplne ma ale fascinovala jeho myšlienka, že volebné mítingy sa už vytratili. Možno si povieme, že je už ¼ storočia pozadu a zaspal dobu. Pozrime si ale posledné volebné mapy Slovenska. Ak sa zameriame na voličov Hlasu, Smeru, Kotlebo-Uhríkovcov a Sme rodina; zistíme, že ide často o tie najperiférnejšie regióny Slovenska. Kto si myslí, že tieto regióny získa hodinovými tlačovkami z Bratislavy, tak nech sa pripraví na porážku! Spomenutým stranám postačí udržať si svoje osvedčené finty.
Sociálne médiá aj na Slovensku prechádzajú vývojom. Kým na prelome 20. a 21. storočia predstavovali top trendy medzi vzdelanejšou a bohatšou verejnosťou, dnes tu veľký rozdiel medzi slušnou kaviarňou či najposlednejším pajzlom nenájdeme. Kto sa bojí vlády Smero-Hlasu a extrému, nech sa nenechá zastrašiť, že spásu môžu priniesť už rovnako starnúci a večne sa škriepiaci Matovič so Sulíkom. Nastal čas ich vystriedať slušnými politikmi. Myslím, že sa nám v súčasnosti črtajú v tom „pár percentovom“ spektre silní, slušní a schopní lídri, ktorým treba dať šancu. Jeseň komunálnych volieb 2022 politickú mapu Slovenska určite prekreslí! Nezabúdajme, že každý predvolebný prieskum je robený na vzorke len 1000 ľudí, čo je malá skupina a jej výberom sa dá výsledok výrazne ovplyvniť.
