Skupina V4 je dlhodobo vnímaná skôr vlažne a v ére vlády PiS v Poľsku a Fidész v Maďarsku sa jej význam stále viac vníma ako istá stredoeurópska alternatíva centralistickej vláde Bruselu. Lídrami tohto programu sú dlhodobo Orbán a Kaczyński ktorý na rozdiel od Slovenska a Česka vládnu vo svojich krajinách už niekoľko volebných období po sebe a s výnimkou poslednej poľskej vlády to je nadštandardne často vo forme ústavnej väčšiny jedinej vládnej strany.
Obe tieto vlády sú už niekoľko rokov pod drobnohľadom európskeho parlamentu a venovať by sme sa tomu mohli v niekoľkých kapitolách. Zrekapitulujem len, že EÚ pretriasa reformy súdnictva v Poľsku a verejnoprávne médiá v Maďarsku. V roku 2020 mala EÚ spustiť tzv. mechanizmus ochrany právneho štátu, ktorý by obom krajinám obmedzil Euro dotácie. Tomu však zabránila pandémia Covidu a aktuálna vojna.
Maďarsko i Poľsko tradične spájanú témy ako sú interrupcie, LGBTI agenda, či utečenecká kríza z obdobia vojny v Sýrii. Mohli by sme povedať že v oblasti vnútornej politiky sa zhodujú. Ich zahraničnú politiku dlhodobo rozdeľoval jedine postoj k Rusku a Putinovi. Doteraz si to v dobrom tolerovali. Tradičná poľská pro-americká politika nachádzala v osobe Donalda Trumpa výborný prienik s Orbánom a dokonca aj s Putinom. Po zvolení Bidena To boli z EÚ práve Poľsko a Maďarsko, ktoré držalo súcit a sympatie s rétorikou Trumpa.
Je preto teraz zaujímavé sledovať poľských lídrov ako sa v súčasnosti radi fotia s Bidenom. Ja som v Poľsku strávil krásnych 5 rokov a poľská konzistentnosť v postojoch proti Rusku je pevná jak vatikánska viera, bez ohľadu na politickú orientáciu jednotlivých strán. Navyše Poľsko je jediným štátom z V4 ktorý má s Ruskom spoločné hranice a historicky bolo Ruskom niekoľko storočí dobývané a vykorisťované.
Maďarsko je vo svojej zahraničnej politike zas konzistentné v téme zahraničných Maďarov a to predovšetkým v krajinách bývalého Uhorska. Na Slovensku o tom vieme pomerne dosť. Preto nie je prekvapivé, že sa Maďarsku na rozdiel od Poľska stačí pre popularitu doma vyhraňovať len proti liberálnemu Západu.
Česko pod taktovkou Babiša a Zemana sa línie Orbán-Kaczyński držalo opatrne do tej miery, aby Andrej Babiš mohol obhajovať svoje podozrivé euro dotácie, ktoré mal získať v konflikte záujmov pre svoje vlastné firmy. Zároveň v dobe Covidu zo Zemanovej iniciatívy vznikol formát S3, často vnímaný ako odpoveď na neochotu rozšíriť V4 o Rakúsko. Najnovšia vláda Petra Fialu je pre poľsko-maďarské vnímanie V4 definitívne prehrou.
Čo sa týka Slovenska, nie je potrebné opakovať, že v spomínanej politike V4 sme hrali významnú úlohu len vládou Ficovho Smeru. To ale tiež bola skôr opatrná spolupráca, ktorú navyše od roku 2014 kazili prezidenti počnúc Kiskom až po Čaputovú. Nádej pre Orbána začali predstavovať akurát Matovičove tančeky s Gyimesim v súvislosti so Sputnikom V. Tu mi nedá nespomenúť neslušný vtip Matoviča o tom, ako za vakcíny Putinovi akože prisľúbil Podkarpatskú Rus! Našťastie išlo „len“ o ospravedlnený výrok ministra financií.
Týmto dlhým a nudným antré som sa okľukou dostal k síce slušnému ale nevýraznému premiérovi Hegerovi, ktorý svoju úlohu slušného mediátora vzťahov v našej nevyspytateľnej koalícii stále nedokázal preskočiť. Ukazuje to aj jeho neúčasť na ceste do Kyjeva, za čo si zlizol na sociálnych sieťach kritiku. Za mňa týmto vôbec nezlyhal. Argumentu rešpektovania pokynov našich bezpečnostných zložiek inteligentná verejnosť rozumie. Za mňa sa ukázal slabým svojím ospravedlnením sa v rozhovore pre Denník N, kde sa potreboval vyjadriť, že to bola chyba a druh-krát by do Kyjeva už išiel.
Cesta do Kyjeva z pohľadu V4 jasne ukazuje rozkol. No ani zďaleka to nenaznačuje, že by Kaczyński vymenil Orbána za Fialu. Išlo tu o spontánnu akciu, ktorú viedlo Poľsko v roli organizátora, pričom iniciácia prišla prekvapivo zo strany Slovinska. Zároveň sa tu zhmotnilo rozdelenie EÚ. Sú to práve tie post-komunistické štáty ktoré sa najakčnejšie snažia agresiu Putina pomenovať a proti nej bojovať. Spomínané Poľsko tu bolo vždy konzistentné aj pred vojnou, no nemalo silu prekričať silných obchodných partnerov Ruska na čele s Nemeckom. Konzistentné sú v tomto ohľade aj Pobaltské štáty, tie ale predstavujú v EÚ najmenšie a najperiférnejšie hlasy.
Prichádza pre EÚ nádej z Východu? Túto otázku si kládol komentátor Českého rozhlasu Ján Vávra. Kým v Česku a na Slovensku bola návšteva Kyjeva vo vojne vnímaná senzačne, veľký európsky lídri sa nad celou akciou skôr znepokojovali. Negatívne sa vyjadrila aj Magda Vášáryová. Nerozumie prečo sa Fiala náhle dostal do spoločnosti rozkladačov EÚ ako je okrem predstaviteľov Poľska aj slovinský premiér Janez Janč.
Od Petra Fialu Česko aj Európa očakáva návrat k Havlovým časom. Pripomeňme si, že to bol práve Havel, ktorý po páde komunizmu postavil základy Višegrádskej skupiny, ktorej pôvodný zmysel mala byť práve Európska integrácia. (Originálne znenie Višegrádskej deklarácie písaný V. Havlom nájdete tu).
Je to presný protipól toho čo prezentoval doteraz tandem Orbán-Kaczyński. Súhlasím s myšlienkou v krátkom podcaste Jána Vávru. Misia Kyjevskej návštevy dáva Fialovi šancu priviesť V4 k svojim pôvodným hodnotám.
Dôležitý krok k tomu urobila aj Fialova ministerka obrany Jana Černochová, ktorá ako prvá sabotovala pripravované stretnutie ministrov obrany V4, ktoré sa malo konať v Maďarsku tesne pred parlamentnými voľbami. Účasť napokon odmietli aj v Poľsku a podobne ako česká strana aj konkretizovali, že im vadí Orbánov vlažný prístup na agresiu Ruska. Akciu napokon maďarský organizátor zrušil.
Voľby v Maďarsku sa uskutočnia 3.4.2022. Aká je v Maďarsku situácia vystihuje v 25 minútovom rozhovore pre Český rozhlas bývalí diplomat György Varga. Iný trojminútový príspevok Luboša Palatu ilustruje, že pro-Putinovská Orbánova rétorika voličom celkom lichotí. Či už bude v Maďarsku pokračovať jednofarebný parlament Fidészu alebo nie, nemení nič na skutočnosti, že vojna na Ukrajine rozbila spoluprácu Poľska s Maďarskom.
Ako milovník histórie musím ešte pripomenúť, že aj pôvodná Višegrádska skupina vznikla predovšetkým z iniciatívy a diplomatickej obratnosti Karla IV. ktorý bol v tom čase len moravským markgrófom. Višegrádska skupina historicky fungovala skutočne len za časov Karla IV. a Václava Havla. Potvrdí to Čechom do tretice aj Petr Fiala?
