Ak si dobre pamätám, tak doposiaľ vždy v nedeľu pred voľbami využili naši kňazi a biskupi istý priestor počas kázne na povzbudenie veriacich k voľbám. Niektorí viac, iní menej, niektorí horšie iní zas lepšie. Je ale nepísaným pravidlom, že si to kňazi či biskupi neodpustia a buďme za to vďační. Zažil som viaceré skvelé kázne, kde sa kňaz venoval predovšetkým homílii k aktuálnemu čítaniu a nebál sa nestranne povzbudiť veriacich voliť v súlade s najlepším kresťanským vedomím a svedomím, samozrejme bez menovania politika či strany.
Nedávno bol ocenený na pôde parlamentu Slovenskej republiky známy charizmatický kňaz Marián Kuffa, ktorý či sa to už komu páči alebo nie robí mnoho užitočnej práce. Pri preberaní ceny menovite ďakoval predsedovi parlamentu a predsedom politických strán Smer a SNS. Nechal sa zneužiť na politickú kampaň. Chválil Kollára za boj proti „genderu“ (po slovensky proti pohlaviu) a nevyjadril sa k jeho verejne známym a neľutovaným cudzoložstvám. ... Je správne aby biskupi a kňazi o tomto mlčali? ...
Poslednú dobu sú trendy, že by mali kňazi strašiť liberalizmom. V tomto kontexte sa nám zdá byť veľmi mylne negatívnym pojem liberálna demokracia.
Liberálna demokracia nie je o čistom a jedinom liberalizme v zmysle vymazávania všetkých možných príkazov. To by bola anarchia. Slovo liberálny sa nám konzervatívne zmýšľajúcim občanom a voličom postupne od roku 1989 prestávalo páčiť až do tej miery, že dnes mnohí bývalí disidenti či odporcovia diktatúry totality komunizmu volajú po návrate „starých dobrých časov“. Dobrých v čom? Že sa posielali oponenti do väzenia? Medzi nimi kňazi a rehoľníci? Škoda že nám dnes ten liberalizmus a liberáli oceňujú kňazov a sa s nimi fotia. ....
Pripomeňme si, že na Slovensku zohrala najväčšiu mieru v Nežnej revolúcii tajná cirkev. O Charte 77 sa šuškalo niekde ďaleko v Prahe. Na Slovensku to bola práve cirkev, ktorá sa nebála podporovať a šíriť myšlienky liberálnej demokracie. Liberálnej demokracie v tom zmysle, že každý bez ohľadu na vyznanie, národnosť či politickú príslušnosť máme právo vyznávať svoje hodnoty a nemôžeme byť za to strašený políciou.
Po Nežnej revolúcii prišla do slovenského kresťanského života obrovská eufória radosti. Rozkvitali kresťanské školy či gospelové kapely, veriaci sa tešili, že môžu verejne sláviť bohoslužby. Mnohých ale rozčaroval fakt, že sloboda nebola prijatá len pre kresťanov. Široko otvorené dvere slobode zapríčinili aj prirodzený úbytok veriacich, prirodzený úbytok návštevníkov bohoslužieb. To všetko sa dáva za vinu liberalizmu ktorý prišiel zo Západnej Európy a USA. Bola by pritom aj na mieste otázka čo sa urobilo pre to, aby sa tento trend začal meniť? A kto má tieto trendy meniť, štát? Nemala by to byť najskôr iniciatíva tej ktorej cirkvi? A vôbec, je účasť v kostole merítkom kvality náboženstva?
Otázka znie, čo sme si my konzervatívne zmýšľajúci kresťania pod Nežnou revolúciou predstavovali? Svobodu všetkým aj za cenu rizika, že nie všetci sa hodnotovo zhodneme? Alebo sme chceli prevrat od komunizmu k teokracii?
Ak sme chceli to druhé, musíme byť sklamaní. A možno aj to je dôvod, prečo sa mnohí konzervatívne či kresťansky zmýšľajúci voliči uchyľujú k voľbe strán a ľudí, ktorí síce o slobode a mieri mnoho rozprávajú a zároveň po nich šliapu.
Kresťanstvo na Slovensku malo v časoch komunizmu formu odporu voči štátu. Kto chodil verejne do kostola, bol obdivovaný disident. Tento fenomén sa po Nežnej revolúcii rýchlo vytratil. Kresťanstvo si zrazu privlastnili ľudia, ktorí predtým do kostolov alebo nechodili, alebo sa skrývali. Mnohí z nich potom pod značkou „horlivého kresťana“ kresťanstvu urobilo zlú reklamu. To sa podarilo aj Mariánovi Kuffovi a nie preto, že by pomáhal psychicky labilnejším deťom zmätených svojou sexuálnou orientáciou (napríklad), ale preto, že si podáva ruky s ľuďmi, ktorí klamú. Stačí mu, že jeho rétorikou, bojujú proti Džendru. Že klamú, kradnú či cudzoložia je s kresťanskou morálkou? Nevytvára kňaz Marián Kuffa len povrchný kresťanský mainstream? Alebo si snáď myslí, že je jediným najsprávnejším kresťanským aktivistom?
Nacizmus v Nemecku nezvíťazil preto, že vojnový veterán Adolf Hitler Nemcov pripravoval na perzekúciu Židov. Napokon ani jeho strana nebola žiadnym mainstreamom a vo svojom mene niesla ku podivu socialistické heslá. Komunistický prevrat sa neuskutočnil preto, že by sľuboval občanom zrušiť politické strany a garantoval diktatúru strany jedinej. Oba tieto extrémy získali svojich voličov lžami a populizmom. Na to voliči v masách reagujú aj dnes. Voliči sa žiaľ mobilizujú za silnými hlasmi silných rečníkov, ktorí klamú a zavádzajú, ale je ich počuť, a vravia, čo sa voličom páči! Ich popularita rastie a pohlcujú spoločnosť! Týmto sa treba vyvarovať a sa ich strániť!
Aké témy si pred voľbami vo svojich kázní vyberú naši kňazi a biskupi bude zrejme subjektívne. My v Boha veriaci ľudia veríme, že budú inšpirovaní našimi modlitbami. Asi sme sa doposiaľ modlili zle a málo. Ja ale verím, že ešte nič nie je stratené a aj Slovenská cirkev má na viac, než sa posledné obdobie zdá! Ak ale cirkev ostane ticho a nechá sa prekričať len špičkou ľadovca, hrozia jej zlé časy!
