Paradoxy výsledkov týchto volieb zhrnula jedna výstižná momentka s ešte výstižnejším komentárom Jána Benčíka tak dobre, že ju môžem len skopírovať.
A ako voľby komentuje slovenský klérus? Zaujímavý je napríklad biblický status jedného kňaza z Liptova, povinné čítanie pre všetkých.
Kým zvrátení progresívci volili šťastne ženatého pána s čistým štítom, najvášnivejší bojovníci proti LGBTI na čele s prostorekým katolíckym kňazom Mariánom Kuffom zvolili za prezidenta prvého homosexuála v dejinách Slovenska. A znova sme o krok vepředu! Len komu tým pomôžeme? … druhej strane?...
Naoko slušný a musíme priznať, že aj sympatický a ešte k tomu mladší kandidát sa v závere kampane po dlhom mlčaní pustil z retiazky (schválne nepíšem z reťaze) a v boji o voliča sa neštítil vytiahnuť každú lepšiu pod pásovku, ktorú uznal za vhodnú. Korčokovi by stačilo naskočiť na ľudovú nôtu a akcentovaním sexuálnej orientácie svojho oponenta by dokázal získať hlasy v tých najvzdialenejších regiónoch od Bratislavskej kaviarne, ktoré očividne rozhodujú voľby. Zvolil ale férový štýl hry, čo sa ukázalo jeho slabinou. Inde vo svete by to bola naopak silná stránka, nie však na Slovensku.
Možno niekomu sa teraz 47% zdá málo, treba si ale uvedomiť, že tesnejšiu prehru sme v priamej voľbe prezidenta ešte nemali! Dalo by sa ešte popracovať na volebnej účasti, ktorá v roku 1999 prekročila 75%, ale v súčasnosti je aj 61 nad očakávania. Korčok získal 1,2 milióna hlasov, čo je mandát, ktorý v histórii viackrát zdobil štít víťaza. Dokonca porazení kandidáti často nedosiahli ani na 900 000, príklad Fico. Otázka je, čo s týmto silným mandátom spraviť?
V zásade sú len 3 možnosti. Tá prvá, hodiť flintu do žita, je už vylúčená a to je dobrá správa! Počkať si teda 5 rokov na prezidentské repete, alebo sa vrhnúť do boja o post premiéra?
Za mňa je správne B. Treba si dať dôstojný čas na odpočinok, ale nezaháľať pridlho. Tento vládny zlepenec drží síce silný kléber peňazí, ale Hlas s odchodom svojho najkrajšieho predstaviteľa ukáže konečne tú pravú ozvenu hulvátov a že nebude o nich núdza je jasné. A aj keby táto vláda mala vydržať za každú cenu, čo je asi dosť reálny scenár, myslím, že Korčok je presne ten typ politika, ktorý by po premárnených dekádach so Sulíkom a Matovičom skutočne vedel vyplniť vyprahnutý priestor po Mikulášovi Dzurindovi.
Ivan Korčok bude ten správny typ umierneného, ale asertívneho politika, ktorý dokáže vplývať na otupené generácie slovenských voličov. Progresívci a liberáli Slovenska už dosiahli svoj vrchol. Nastal čas vzkriesiť rozdrobenú a zabudnutú pravicu. Ľudia okolo Demokratov čakajú na lídra, ktorého by vedeli akceptovať aj konzervatívnejší voliči Pavla Macka či Zsolta Simona a Jaroslav Nagy to nie je. S Korčokom by sa táto na oko menšina slovenskej pravice vedela dohodnúť aj s osvieženou Saskou, vyvetranou od exhibicionistického Sulíka a dokonca by k tomuto táboru dokázali postupne zakotviť aj rozumnejší členovia a sympatizanti hnutia, ktoré si za lepších čias vravelo Oľano. Na KDH som nezabudol. Bez neho by Orava a Spiš určite podľahli provládnej propagande. Myslím si, že to bolo ale pre najmasovejšie (čo do počtu členov) a najkonzervatívnejšie hnutie Slovenska asi maximum, čo vedelo v historickej chvíli Slovensku ponúknuť. Rád by som sa mýlil.
V hre ale ostáva ešte jedna možnosť, ktorá je zbožným prianím každého človeka, čo napriek všetkému verí v čestnosť, poctivosť a spravodlivosť. Je ňou novozvolený prezident Slovenskej republiky. Raz sa mu podarilo prekročiť svoj tieň a opatrne odvolal Tibora Gašpara. Ja viem čo mi poviete, už dávno zaradil spiatočku a do histórie Slovenska sa zapísal ako bezbrehý posluhovač svojho politického stvoriteľa. Karty sa však rozdali nanovo a novej pozície prezidenta má Peter Pellegrini historickú šancu zobudiť vo svojom vnútri tú poslednú česť, ktorú v sebe určite skrýva. Má to plne vo svojich rukách! Červená či modrá?
