Najlepšie informácie k eID nájdete tu.
Na Sme sa o téme písalo už v roku 2015 tu.
Ja som sa o eID začal zaujímať, až keď som v núdzovom stave cvd-19 v Česku zistil, že STK na mojom aute je už pasé a áno, urobiť ju môžem len na Slovensku a týždeň dovolenky na karanténu na počkanie určite nedostanem. S kamarátmi som došiel k záveru, že najlepšie asi bude registrovať moje slovenské auto v „zemích českých“. Najprv ale potrebujem vyradiť auto z evidencie motorových vozidiel na Slovensku a jeden známy mi poradil, že ak mám eID, môžem si zariadiť kvalifikovaný elektronický podpis a nielenže nebudem musieť vystávať fronty na úradoch, ale v mojom prípade si ušetrím cestu vlakom asi 6 hodín v jednom smere a to už nebudem vravieť o tých rôznych karanténnych podmienkach, čo si treba každý týždeň študovať. Bolo by v hre aj vybaviť výnimku z karantény, no to je v súčasnosti ako lotéria.
Čo urobí cudzinec v zahraničí, keď potrebuje vybaviť úradnú vec v svojej krajine? Ja som si spomenul na sms, ktorá mi spamuje mobil zakaždým, keď nejakú štátnu hranicu prekračujem. Píše, že treba kontaktovať ambasádu Slovenskej Republiky. To som aj urobil, akurát som sa zle opýtal. Na môj email s predmetom „elektronický podpis“ a otázkou „ako postupovať pri jeho založení v ČR“, som dostal odpoveď, že Ambasáda v Prahe toto nerobí a dostal som užitočný link.
Ešte predtým ma samozrejme odkázali na stránku portál slovensko.sk, kde som sa cez telefón dozvedel, že si môžem kúpiť čítačku eID a ďalej môžem postupovať z domova. Kúpil som si teda za asi 10 EUR čítačku a správne nainštaloval požadovaný softvér. Po vložení eID do čítačky som ihneď dostal informáciu, že mi nebol aktivovaný BOK kód a urobiť tak vie ľubovoľné oddelenie okresnej polície na Slovensku. Softvér pre eID zjavne nepočíta s tým, že môžete byť v zahraničí. To je akurát situácia, o ktorej web Ministerstva Vnútra ani portál slovensko.sk nepíše. Rovnako som si všimol, že tieto oficiálne zdroje neuvádzajú ani informáciu, že čítačka musí spĺňať normu ISO 7816 a pracovať s protokolom CCID. To mi pred kúpou našťastie poradil priateľ Google. Dokonca zo stránky Ministerstva Vnútra som nadobudol dojem, že odkazuje na jedného konkrétneho výrobcu. Pritom pri kúpe je ich na výber množstvo a cena sa môže pohybovať od 10 do 30 € a nie všetko čo sa na nete tvári ako čítačka eID, ňou naozaj musí byť.
Po reťazi telefonátov som sa od polície, cez mestský úrad a cudzineckú políciu v Prahe dostal k informácii, že BOK v ČR na Slovenský eID nahrajú len na konzuláte SR. (Že som sa na BOK neopýtal rovno!?) Ak sa nemýlim, v Prahe to je všetko v jednom: ambasáda, veľvyslanectvo i konzulát. Aký je rozdiel medzi týmito úradmi som doteraz nepochopil. Rôzne úrady rôznych krajín to na jednotlivých miestach po svete majú rôzne, ale to by zas bolo na novú tému.
Dnes pri vydávaní nového dokladu eID Vás BOK kód nechajú nahrať automaticky. Či mi o ňom niekto na polícii, ktorá mi občiansky preukaz v roku 2015 vydala, čokoľvek povedal, si už absolútne nepamätám. Za perličku považujem informáciu, ktorá sa mi dostala snáď nedorozumením, a to že na nahratie BOK kódu na konzuláte nemajú oprávnenie.
Aby som sa dopátral k celej pravde, musel som si okrem niekoľkých emailov vymeniť aj informácie telefonicky. Kde končili právomoci a vedomosti konzulátu, začínali na Ministerstve Vnútra a to ma opäť poslalo na konzulát, skrátka začarovaný kruh. Projekt eID má totiž pod patronátom údajne Ministerstvo Vnútra a jednotlivé kompetencie sa konzulátu (aspoň tomu v Prahe) v čase pridávali a uberali. Tiež mi bolo povedané, že nahrať kód BOK je právne komplikovaná záležitosť a zložitý proces. A vôbec, o eID zo strany občanov nie je veľký záujem. Po ďalšom mailovaní som sa dozvedel, že mi na konzuláte vedia vymeniť starý občiansky preukaz bez čipu za nový s čipom (eID) a pozor, vtedy už BOK nahrať môžu?!
Po tomto zistení som si povedal, že budem ctihodný občan a neprídem na druhý deň na konzulát s tým, že som svoj eID akurát stratil a žiadam o nový doklad. Napísal som, že ich žiadam buď o výnimku na karanténu, alebo o praktickejšie riešenie problému. Nejak som to psychicky neuniesol a napísal som rovnaký e-mail aj na kanceláriu prezidentky, premiéra, ministra vnútra, ministerku informatizácie a Slovenský inštitút v Prahe. To všetko v piatok neskôr večer. (Pre info doplním, že okresná polícia vie vydať eID na počkanie, kým na konzuláte sa štandardne, aj mimo cvd-19, čaká asi mesiac na termín). Od pondelka mi postupne prichádzali rôzne odpovede v duchu, že to vzali na vedomie, ale že sa mám obrátiť na konzulát. Len pre zaujímavosť, najviac sa mi páčila odpoveď z kancelárie Pani prezidentky. Aby som nepreháňal, klasická stručná úradná komunikácia, ale ten rozdiel tam určite bol. V podobnom čase mi došla aj odpoveď z konzulátu. Dostal som termín na nasledujúci deň na nahratie BOK kódu. Ten právne zložitý a komplikovaný úkon, trval asi 5 minút. To bola jediná vec, pre ktorú som musel niekam chodiť.
Práca s eID je skutočne jednoduchá a maximálne intuitívna. Využívanie eID s čítačkou a kvalifikovaným e-podpisom má svoje uplatnenie v ďaleko rozsiahlejších úradných úkonoch ako je evidencia motorových vozidiel. Vieme sa tak dostať napr. k: duplikátu rodného listu, výpisu z obchodného registra, návrhom na konanie pred ústavným súdom, podaniam o peňažné príspevky, katastrálne záležitosti, ohláseniu živnosti a mnohé iné. Všetko je na stránke slovensko.sk. Mrzí ma, že je to údajne stále minoritná téma a ľudia ako ja, sa k výhodám tejto výbornej inovácie zväčša dopracujú, až keď je to už poriadne zamotané a potom potrebujeme všetko v krátkom čase.
Nasledovný deň som mal z konzulátu telefonát. Po mailoch, ktorými som ich zaplavil, si potrebovali ujasniť, že je záležitosť naozaj uzavretá. Asi ich mrzelo moje rýchle echo na najvyššie kancelárie. Mne je ľúto, ak som sa kohokoľvek nejakým spôsobom dotkol, nemal som to v úmysle. Touto formou by som zároveň rád poďakoval všetkým úradníkom, ktorí to rovnako v čase cvd-19 majú sťažené ako my všetci ostatní a nemyslím teraz len tých, ktorí vybavujú moje záležitosti. Sám veľmi dobre poznám, aká je náročná práca s ľuďmi po telefóne alebo v mailoch. Budem rád, ak môj prípad pomôže zviditeľniť problematiku a hlavne výhody online služieb orgánov našej (úprimne) drahej Slovenskej Republiky a snáď aj Európy. Ak nás má cvd-19 niečomu naučiť, tak rozhodne online službám v plnej paráde a na každom mieste!
