Raz sme sa s kamarátkou vybrali do posilňovne. Mladé baby, ktoré si povedali, že to nie je žiadna veda. Stačí sa tváriť ako všetci ostatní - že tomu rozumieme a vtedy nemôže nastať trápna chvíľka. Ale nastala. Všimli sme si, že sa po nás pozerá hlúčik mladých „svalnáčov“. „Určite sa im páčime,“ mysleli sme si vtedy. Prečo inak by sa po nás usmievali? Avšak naše sebavedomie netrvalo dlho. O chvíľu prišla inštruktorka a vyviedla nás z omylu. Dozvedeli sme sa že spôsob nášho posilňovania nie je dobrý a že musíme vystrieť chrbátik, správne sa posadiť a až potom zdvíhať závažia. Pokožka našej tváre začala nápadne naberať rôzne sfarbenie. Teda nestačilo len „odkukávať“ od ostatných. Škoda. Pánom povedala, že nám mali predsa pomôcť a nie sa z nás smiať. To už farba našej pleti dostávala poriadne zabrať. Ďalšiu polhodinku sme teda strávili na tých prístrojoch, kde sme nemohli nič pokaziť. Boli sme vďačné tomu, kto navrhol do posilňovne umiestniť aj stacionárne bicykle... Každý určite zažil vo svojom krátkom živote mnoho takých chvíľ, v ktorých sa necítil vo svojej koži. No niekedy sa trapasy dajú zvládnuť aj celkom originálne a elegantne. Tváriť sa, že všetkému rozumiete, len nemáte práve dobrý deň, alebo sa Vám to v hlave poplietlo. Horšie je, keď vám niekto vysvetľuje činnosť zážihového motora a vy sa tvárite, že prečo Vám to hovorí. Veď to je predsa jasné. To sa môže vypomstiť. Myslím, že aj prirodzenosť má svoje čaro. Veď akoby ste niekoho pohladkali po brušku, keď mu poviete, aby vám to ešte raz vysvetlil, že on to vie určite lepšie ako vy. Pochvalami teda určite netreba šetriť. Kto ich nemá rád?V každom prípade trapasy sú úsmevné príhody, na ktorých sa po čase dobre zasmejete. Len vtedy ich pokladáme za nepríjemné veci, na ktoré by sme radšej chceli zabudnúť. Lenže aj také veci patria k životu. Bez nich by bol fádny a nudný. Keď už pre nič, aspoň budete mať čo rozprávať vnúčatám. Veď to, pri čom by ste sa v danom momente najradšej schovali, po čase sa na tom dobre zabávate. A to za to stojí. No nie?
9. mar 2005 o 15:35
Páči sa: 0x
Prečítané: 870x
Ach, tie trapasy...
Poznáte to. Roztrhnú sa Vám nohavice, práve, keď je okolo vás najviac ľudí, poviete niečo, čo sa do konkrétnej situácie práve nehodí.... Sprevádzajú nás na každom kroku a predsa by sme sa im najradšej vyhli. A to čo sa stane, už sa napraviť nedá. „Najlepšie“ je, že tá druhá strana sa z vás neuveriteľne baví.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)