Dlho uvažoval. Nakoniec sa rozhodol to ukončiť poslednou možnosťou. V tej kaluži za domom. Ako sa približoval k tej mláke, zrazu sa s ním začali diať čudné veci. Prsty sa mu zmenili na tvrdú tmavú hmotu. Na hlave mu vyrastalo niečo, čo sa začalo podobať na strom. Áno, zmenil sa na jelenčeka. Vtedy mu do cesty prišla krásna srna a hneď si padli do oka. No musel byť opatrný. Neďaleko býval ujo horár v luxusnej perníkovej chalúpke na strakačej nôžke v Kingdom far far away. Ujo horár bol synom Ježibaby. Preto mu v žilách kolovala jej krv. Rozhodol sa zastreliť srnu, jelenčekovu priateľku. Našťastie netrafil priamo, ale ju zranil. Ale jelenček bol aj tak smutný. Začal roniť krokodílie slzy a premenil sa na krokodíla. Ten krokodíl sa začal brodiť v Revúcej, na pltniciach Váhu. Tam krvavo a drasticky útočil na malé bezbranné kačice a káčerov, labute, rybky, sardinky a morské riasy. Zožral všetko čo prišlo pod jeho čeľusť porastenú veľkými zubami a jedným zeleným vredom. Ten vred sa volal Fred a krokodíl ho mal už odpradávna. Od čias, keď ešte bol mladý jeleň. Keď sa pozrel sa svojho Freda, spomenul si na tie časy, keď bol jeleň a chcel tie časy späť.No musel sa napiť čarovného nápoja, ktorý mala v moci babka jasnovidka. Plavil sa hore Revúčankou proti prúdu a ronil slzy ako hrachy a kde sa vzal tu sa vzal zrazu sa zmenil v Janka Hraška. To bolo, mimochodom, oveľa lepšie ako byť krokodílom. Už to nebol len taký malý Janko, ale riadny Jano. A zrazu zistil, že je nahý. Už nemal krokodíliu kožu. A tak blúdil cestami necestami schovávajúc sa za každý javorový list. Aj bukový, lipový, gaštanový a iné listnáče. Zakričal: „Hľa človek!“ na starca na ulici. No starček zakričal: „Obluda, obluda, zachráň sa kto môžeš!“.Pozrel do najbližšieho zrkadla na križovatke a videl že má medvediu hlavu. Týmto genetickým premenám už nechápal... A zistil, že je v rozprávke Mrazík. Ale aj tak nechcel získať kadejakú Nástenku, kde môže pripináčikmi pripínať rôzne plagáty. On chcel naspäť svoju srnu. Ale srna ležala už beznádejne mŕtva v kaluži krvi. A chudák nevedel či je medveď či človek a tak šiel navštíviť babku jasnovidku. Babka videla tak jasno, že až ho nevidela. Presvietila ho. Ale zrazu to v jeho tele zadunelo... „To ta šošovicová polievka čo som ukradol tomu dievčaťu,“ pomyslel si. „A ten hrach ktorý som natrhal na lúke.“ Zrazu nastali divoké veci s jeho vnútornosťami, a pridali sa do toho aj fazuľové struky, výhonky z kukurice, reďkovka, petržlen, strapec hrozna, melón, rasca, zabitý vrabec, krtko, dva smreky, tri orgovány a päť sirôtok. Úplne na záver vyletel von živý kolibrík.Prosil babku o ten odvar, ktorý by zrušil kliatbu a pomohol srne znova sa vrátiť na tento svet. Babka sa zľutovala a dala mu odvar, ktorý ako sa ukázalo, nebolo nič iné, len kyslá polievka. Napil sa odvaru, bol z neho jeleň a cválal za svojou priateľkou srnou. Vypil kaluž krvi, v ktorej ležala ona. Mal pocit, akoby dostal z toho otravu krvi. A tak si k nej ľahol. Keď ich našli ich znepriatelené stáda, tak sa pomerili a v lese konečne zavládol pokoj.The end (alebo ....to be continued?)/Rozprávka vznikla na základe rozhovoru s jedným milým rodinným príslušníkom a týmto sa mu chcem poďakovať za spolutvorbu a spoluautorstvo :)/
