Napriek dlhým "výletom" po vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, balkánskych štátoch a Nemecku, a nechcenému 3-ročnému zajatiu a pobytu v Rusku, bohémske podhubie rodnej Prahy miloval Jaroslav Hašek nadovšetko. Tu sa natíska otázka: Prečo slávny bohém opúšťa kamarátov v milovanej Prahe a rozhodne sa začať v lete 1921 "nový život" v zapadnutom mestečku.
Odchod do Lipnice spáchali práve jeho najbližší priatelia. V tomto čase už Hašek píše Švejka, ktorého vydávajú spolu s priateľom Sauerom v brožovanej forme na pokračovanie. Lenže časté a bujaré pražské flámy spôsobujú, že Hašek nepíše tempom k akému sa zaviazal. Napriek rastúcemu záujmu verejnosti o ďalšie pokračovanie Švejkových osudov, začali narastať dlhy. Preto sa priatelia rozhodli Haška prehovoriť, aby aspoň na čas zmenil prostredie a viac sa venoval písaniu v kľudnejšom vidieckom prostredí. Hašek napodiv ochotne súhlasil, lebo sám pociťoval únavu z doterajšieho spôsobu života. Tak s priateľom maliarom Jaroslavom Panuškom pricestovali 25. augusta 1921 do Lipnici, ktorú Panuška ako maliar už viackrát predtým navštívil. Kľud vrchárskeho mestečka, ktoré leží okolo zrúcaniny stredovekého hradu, Haška prekvapivo nadchol. Jeho ďaľší pobyt v Lipnici až do jeho smrti sa pokúsim čitateľovi priblížiť v popise k fotografiám.
Charakteristické okolie Lipnice nad Sázavou. Mestečko sa nachádza na vyvýšenine Českomoravskej vrchovine a je obklopené hustým ihličnatým porastom.
Slávny hostinec a penzión "U české koruny" v ktorom sa priatelia Panuška a Hašek ubytovali v podvečer 25. augusta 1921. Hostinský sa volal Alexander Invald. Po roku 1989 vnuk J.H. Ing. Richard Hašek chátrajúci objekt odkúpil, zrenovoval a uviedol do súčasného stavu. Teraz je to "Mekka" haškológov: konajú sa tu sympóziá a stretnutia, hlavne pri okrúhlych výročiach svetoznámeho spisovateľa. V penzióne je na poschodí izba v ktorej Hašek prvú noc v Lipnici nad Sázavou prenocoval s priateľom Panuškom. Potom je tu izba, v ktorej bol dlhodobo ubytovaný a v ktorej napísal podstatnú časť Švejka.
"Bývam teraz priamo v krčme. Nič lepšie sa mi nemohlo stať" - píše svojim priateľom do Prahy spokojný Hašek.
Fotografie predstavujú súčasný vzhľad jedálne (bývalej krčmy). Zariadenie má evokovať dobu v ktorej tu Hašek žil. Podľa môjho názoru dosť úspešne, až na niektoré detaily: pec s krbovou vložkou? Obraz cisára pána v roku 1921 ?
Milé prekvapenie: raňajky nám pripravil pán Martin Hašek, pravnuk J.H., ktorý je v rodinnom podniku zamestnaný ako šéfkuchár. (Pri výčapnom pulte mi len pózoval). K literatúre nezdedil po pradedovi žiadny vzťah. Je to slobodný mladý muž - rocker, vo voľnom čase pôsobiaci v nejakej rockovej kapele v Jihlave. Slovenskú rockovú scénu pozná: bavili sme sa o Collegium muzicum a o Fermate.
A ďalšie prekvapenie: do výčapu vbiehajú chlapček a dievčatko (v ľavom dolnom rohu). Dievčatko si začne niečo kresliť, chlapec nás počúva. Chlapček (asi 5-ročný) je akoby klonom malého Jaroslava Haška. Pýtame sa Martina H. čie sú tie deti. Jeho odpoveď: "To sú deti mojej sestry, teda moja neter a môj synovec". Ergo: pra-pra vnúčatá Jaroslava Haška.
Rozlúčka s Martinom Haškom.
Iný pohľad na hostinec "U České koruny", pred ktorým je hlavná križovatka v Lipnici. Takýto pohľad videl slávny spisovateľ, keď sa vracal z hradu, alebo neskôr, keď išiel z vlastného domčeka do krčmy.
Hlavná ulica v Lipnici, na ktorej boli voľakedy rôzne obchodíky a ďalšia krčma. Okrem krčiem sa Hašek v týchto miestach najviac stretával s miestnymi obyvateľmi.
Protiľahlá strana hlavnej ulice. Za domami vidíme hrad, ktorý akoby bol v centre mestečka. Bol síce vybudovaný na skalnom masíve, ten však prevyšuje okolitý terén len o niekoľko metrov. Preto pôsobí na návštevíka vzhľad Lipnice a hradu nezvyčajným dojmom.
Pohľad na severozápadnú časť hradu a "dolné" podhradie, ako ho miestny vtedy nazývali. Pohľad je z jednej z niekoľkých lesných ciest v okolí Lipnice. Aj touto cestou denne chodili voľakedy lipnickí muži za prácou: buď ako drevorubači, alebo ako kamenári. V okolitých lesoch je totiž niekoľko malých kameňolomov v ktorých sa, ešte v čase Haškovho života, aktívne ťažila žula.
Lipnický hrad. - miesto, ktoré Haška okamžite očarilo a prispelo podstatnou mierou k jeho rozhodnutiu v Lipnici zostať. Na obrázku vidíme hlavný vstup na hrad, ktorý sa používal za haškových čias a používa sa dodnes. J. Hašek a J. Panuška sa hneď po príchode do Lipnici spriatelili s miestnym lesmajstrom Böhmom, ktorý bol aj správcom hradu. Výsledkom čoho bolo, že lesmajster Haškovi požičal kľúče od hradu, čo priatelia radi a často využívali.
Nádvorie hradu. V centre pohľadu vidíme pozostatok "bielej" veže, ktorá dominuje juhovýchodnej časti hradu. Práve na tomto mieste nádvoria si priatelia Hašek a Panuška často zakladali ohník, na ktorom si opekali a pri ktorom popíjali.
V strednej časti hradného nádvoria dominuje dosť zachovalá prístavba kaplnky v gotickom slohu v ktorej boli vysvetení prví husitskí kňazi. A to je práve najdôležitejšia dejinná udalosť, ktorou sa lipnický hrad zapísal do histórie českého národa.
Pohľad na severovýchodnú časť nádvoria. V spodnej časti obrázku, pri skupinke turistov, vidíme vchod do "mázhausu" čo je miestny názov pre prízemnú pivnicu.
Predsieň pivnice, teraz slúžiaca na predaj vstupeniek na prehliadku hradu a na predaj suvenírov. Za Haškových čias sa tento priestor používal ako kancelária lesmajstra a horára.
Vstup do "mázhauzu"
Mázhaus- obľúbené haškove miesto, kde sa často schádzal s miestnou bohémou a honoráciou pri mariáši a pijatike, ale tiež miesto, kde rád sám písal. V centre obrázku vidíme autentický stôl, na ktorom geniálny spisovateľ písal.
Opúšťame lipnický hrad juhovýchodným smerom. Na obrázku je zjavná "výška" hradného brala. V centre, v pozadí vidíme Haškov domček.
Krásny výhľad na Českomoravskú vrchovinu z hradieb lipnické hradu.
Pohľad na Haškov dom. z východného opevnenia hradu.
A hlavné priečelie Haškovho domu, podľa mňa s nie veľmi vkusne inštalovanými podobizňami Švejka a Haška ako reprodukciami obrázkov od majstra Jozefa Ladu.
Kúpa domku si vyžaduje bližšie vysvetlenie. Počas celého lipnického pobytu Hašek na Švejkovi intenzívne pracuje. Dokáže písať aj napriek pokračujúcim pitkám a flámom. Od tohoto času vlastne pokračovanie Švejka diktuje mladému Klimentovi Štěpánkovi, ktorý mu okrem pisára robí aj akéhosi osobného tajomníka. Bežný postup bol taký, že Hašek plynule diktuje pokračovanie Švejka prechádzajúci sa s rukami za chrbtom v hostinci u Invalda. Keď do krčmi vstúpujú ďaľší hostia, či už známi, alebo nie, bolo Haškovi úplne jedno. Hašek sa s nimi začne baviť. Po čase si všimne svojho pisateľa a bez najmenšieho zaváhania mu diktuje pokračovanie bez toho, aby si dal prečítať aspoň poslednú vetu. Túto jeho absurdnú vlastnosť potvrdzuje každý z jeho známych a priateľov. Na jar a v lete 1922 vychádzal Švejk už v takom náklade, že nakladateľ Synek pravidelne vyplácal Haškovi slušné honoráre. A to mu umožni splniť si sen večného tuláka: mať vlastnú strechu nad hlavou: Domček kupuje od obchodníka Havla 16.6.1922 za 25 000 Kč. Priatelia ho odhovárajú, že je dom predražený, ale Hašek si nedá povedať. Preňho bola asi najdôležitelšia poloha domku: prakticky pod hradom a možno 100 metrov k Invaldovi. Do domku bolo potrebné investovať ďalšie tisíce, takže sa do domu J.H. s druhou manželkou (ruskou) Šurou nasťahoval až koncom leta 1922. V tomto období bola už jeho telesná schránka značne podlomená.
V hornej izbe , kde je teraz jeho múzeum si Hašek na jeseň 1922, keď už nevládal chodiť k Invalvovi, zriadil súkromnú krčmu , v ktorej bol ochotný privítať kohokoľvek a kedykoľvek.
Ako spomienka na Haška je horná izba vybavená hlavne panelmy snažiacimi sa stručne demonšrovať jeho život a ukážkami prvých českých aj zahraničných vydaní "Osudov dobrého vojaka Švejka"
Na obrázku vidíme, vedľa pokladňe do múzea, strmé schody do spodnej izby.
Interiér spodnej izby: V tomto priestore prežil Hašek väčšinu času vo svojom domčeku. Busta s jeho podobizňou je samozrejme umiestnená po jeho smrti a myslím si, že v pietnom priestore nemá celkom opodstatnenie.
Posteľ v spodnej izbe, v ktorej Hašek 2.1. diktuje posledné vety Švejka a 3.1.1923 umiera. Tu musíme podotknúť, že správu o svojej smrti poslal J.H. už predtým niekoľkokrát do Prahy svojim bohémskym priateľom. Urobil to, keď ho miestne flámy už začali nudiť a on zacítil potrebu zažiť ozajsnú zábavu pražských bohémov. Takže keď Kliment Štepánek posiela 2.1.1902 telegram do Prahy o kritickom stave J.H. neverí tomu okrem brata Bohuslava, takmer nikto. Pricestuje do Lipnice aj s 12 ročným Haškovím synom Richardom z prvého manželstva , ale brata a otca už živého nezastihnú.
Balalajka na stoličke a samovar na stole majú evokovať u návštevníka prítomnosť jeho ruskej druhej ženy Šury Ľvovej v posledných chvíľach Jaroslava Haška.
Zložité členenie Haškovho domu, zapusteného do strmého terénu vidieť z tohoto záberu.
Mŕtveho spisovateťaľa už uloženého v truhle nebolo možné dostať zo spodnej izby po strmých schodoch. Preto bol vyložený z domku pravým spodným oknom a truhlu s ním museli vytiahnuť hore strmým svahom priviazanú na saniach.
Cintorín. na ktorom je svetoznámi spisovateľ pochovaný je len niekoľko desiatok metrov od hlavného vchodu do penziónu "U české koruny" Pred ním dominuje brondzová socha Jaroslava Haška v nadživotnej veľkosi od Jozefa Malechovského, ktorá vznikla v rokoch 1983 až 1988. Ale sem bola umiestnená až v roku 2008 ako dar hlavného mesta Prahy.
Hašek v uniforme č.s. legionára upiera večný pohľad na milovanú Lipnicu s hradom.
A ďalší pohľad na Lipnicu a jej hrad, tentokrát priamo od Haškovho hrobu.
Miesto posledného odpočinku Jaroslava Haška pri severnom múre starého cintorína v Lipnici. Vzhľad hrobu už vôbec nie je podľa poslednej vôle J.H. Pôvodné haškove prianie bolo ležať pod zatrávnenou plochou obklopenou brezami.
Pokračovanie:
Haškov, hoci len niekoľkoročný, pobyt v Lipnici má taký silný umelecký vplyv na toho zaostalé horské mestečko, že aj po 90 rokoch po jeto smrti sa tu koná každoročne festival humoru a drevorezbárzka dielňa:
A známa sa stala tiež kamenárska expozícia v okolitých žulových lomoch , ktoré voľakedy živili obyvateľov Lipnice:
Autorom projektu je sochár Radomír Dvořák. Na obrázku vidíme "Bretschneiderovo ucho". V neďaľakých lomoch nájdeme ďalej podobne stvárnené "Ústa pravdy" a "Zlaté oko".
Na záver mi dovoľte poznámku:
Som presvedčený, že pobyt v Lipnici nad Sázavou zanechá vo vnímavom návštevníkovi nezmazateľný zážitok, a je skoro jedno či pôjde o Haškovu Lipnicu, či stredovekú Lipnicu, alebo Lipnicu súčasnú. (Najúčinnejšie je to zmiešané spolu)
