Tak ako pri výlete na ostrovy Paxos a Antipaxos, deň začínal nastúpením do autobusu pred naším hotelom. Výletníci sa skladali zo Slovákov, Čechov a Poliakov. Preto sme mali aj dvoch sprievodcov. O dva sesterské jazyky sa starala sprievodkyňa Maria Anthi. Jej otec je Čech a mama Grékyňa. Celý život žije na ostrove Korfu. Ponúkla nám jeden z najlepších výkladov, aké som kedy zažil.
↓ Cesta autobusom po zelenom ostrove ↓
Prvou zastávkou bol palác Achillion, ktorý využívala ako svoje letné sídlo rakúska cisárovná Alžbeta Bavorská, známa ako Sisi. Stavba bola postavená v roku 1890 v neoklasicistickom slohu. Keďže cisárovná bola obdivovateľkou starogréckej kultúry, palác bol pomenovaný podľa antického hrdinu Achillesa. V objekte sa nachádza viacero jeho podôb. Achillion je postavený na vrcholku asi 10 kilometrov od hlavného mesta ostrova a je z neho výhľad ako na časť ostrova, tak aj na more. Okolo paláca sa nachádza rozsiahla dodnes udržiavaná a sprístupnená záhrada. Po Sisinej smrti zakúpil palác od jej manžela Františka Jozefa I. nemecký cisár Viliam II. Počas 1. svetovej vojny ho zabavila grécka vláda. Behom oboch svetových vojen bol používaný ako nemocnica ale aj štátna budova, neskôr súkromnou firmou ako kasíno. Dnes sú verejnosti sprístupnené dve z troch poschodí. Interiér sa zachoval prevažne v dobrom stave. Významné pôvodné miestnosti boli napríklad modlitebňa, jedáleň v renesančnom štýle alebo izby samotnej cisárovnej.
↓ Achillion ↓
↓ Interiér paláca ↓
↓ Exteriér paláca ↓
↓ Podobizne Achillesa v paláci ↓
↓ Výhľad zo záhrad ↓
Od sprievodkyni sme sa dozvedeli niekoľko zaujímavých informácii o cisárovnej Alžbete. Napríklad to, že bola posadnutá svojím vzhľadom. Bola pyšná na svoje dlhé hnedé vlasy, ktoré siahali až po zem. Každý deň ich jej osobná kaderníčka musela česať a vyčesané vlasy predniesť na striebornom podnose. Ak ich bolo veľa, dostala od Sisi jednu zaucho. Aby si cisárovná nepoškodila účes, spávala s vlasmi priviazanými o policu na stene, väčšinou v polosede. Ďalšou Sisinou úchylkou bola jej váha, ktorá nikdy nepresiahla 55 kg. Držala prísne diéty a vážila sa trikrát denne. Aktívne sa venovala športu. Okrem plávania či jazde na koni, podnikala náročné túry za každého počasia. V žiadnom mieste jej pobytu nemohla chýbať telocvičňa s gymnastickým vybavením. V pokročilom veku sa už nikdy nedala zvečniť. Na žiadnej fotke či maľbe ju neuvidíte sa usmievať. Dôvodom sú Alžbetine nepekné a krivé zuby.
↓ Podobizne Sisi v paláci ↓
Po návšteve Achillionu sme sa presunuli do hlavného mesta. Mimochodom, autobus, ktorý nás viezol, bol vraj jediným zeleným autobusom na ostrove. Vybrali sme sa k pristávacej dráhe, ktorá patrí so svojou dĺžkou 2350 m medzi najkratšie na svete. Dráha začína priamo v mori a končí plotom, za ktorým sa nachádza križovatka so semaforom. Pred dráhou sa v mori nachádza kamenné mólo používané na pozorovanie lietadiel. Pri pristávaní vám lietadlo letí zopár metrov nad hlavou. Fascinujúci zážitok. (Videá tu: 1. – 2.)
↓ Lietadlo pristáva ponad naše hlavy ↓
↓ Pristávacia dráha (fotené pri odlete z Korfu) ↓
Neďaleko pristávacej dráhy sa nachádza Myší ostrov Pontikoníssi. Leží na ňom kláštor Vlachérna zo 17. storočia, ktorý patrí medzi symboly hlavného mesta.
↓ Vľavo Myší ostrov, napravo kamenné mólo ↓
↓ Hlavné mesto ↓
Ďalším miestom našej návštevy bola Likérovňa Koum-Quat. Plodom kumkvatu sú citrusové plody, pripomínajúce malé pomaranče. Mali sme možnosť ochutnať a zakúpiť si rôzne džemy, sirupy a likéry vyrobené z tohto malého ovocia, ktoré pochádza z Ázie. Kumkvat sa taktiež používa na bonbóny naložené v mede. Zopár desiatok eur tu odišlo z našej peňaženky. Nedalo sa odolať.
↓ Likérovňa ↓
Opäť sme sa presunuli. Tentoraz do jedného z najkrajších miest celého ostrova s názvom Paleokastritsa. Najprv sme mali asi hodinku voľný program a neskôr sme navštívili mužský ortodoxný kláštor. Toto tiché miesto vás očarí svojim pokojom a krásou. V kláštore žijú spolu s mužmi aj dve staré ženy, ktorých sa kedysi rehoľníci ujali.
↓ Paleokastritsa ↓
↓ Mužský kláštor ↓
Nasledujúcou zastávkou bola dedinka Lakones. Nachádza sa tam vyhliadka Bella Vista, z ktorej je prekrásny výhľad ne celú západnú časť ostrova. V tejto dedinke bola najužšia cesta, akú som na ostrove videl. Z oboch strán domy a vytŕčajúce škridly. Autobus vyzeral ako sardinka v konzerve. Na prechod mal len zopár centimetrov.
↓ Výhľad z vyhliadky Bella Vista na Paleokastritsu a jej záliv v tvare srdca ↓
Posledným miestom našej cesty bola návšteva obchodu „babky bylinkárky“ v dedine Makrades. Na predaj boli všetky typické grécke výrobky. Početne zastúpené boli olivy. Olivy zavárané, olivový olej, med, džem alebo mydlá. Babka bylinkárka ponúkala samozrejme na predaj najmä bylinky. Klasické aj netradičné, voňavé či farebné. Všetky ručne zbierané a sušené.
Už nás čakala len cesta domov, ktorá býva zvyčajne nudná. Avšak naša skvelá sprievodkyňa Maria nám ju spríjemnila rôznymi príhodami zo života na Korfu. Spomeniem tie, ktoré si ešte po roku pamätám.
Zaujímavým zistením bolo, že Gréci jedia ku všetkému chlieb. Chlieb k šalátu, predjedlu, polievke, hlavnému jedlu... Mariin grécky dedko jedol chlieb ešte aj ku koláčom. Takže Slováci nie sú až taký extrém ako sme si mysleli.
Korfu je v lete horúce letovisko, no v zime daždivá pustina. Maria nám rozprávala príhodu o tom ako mali v škole niekoľko týždňov prázdniny. Jednej zimy tak intenzívne lialo, že im vytopilo školu. Vraj boli z toho „veľmi nešťastní“.
Na tento výlet tak skoro nezabudnem.
