Každému je už jasné, že reč je o ovečkách a kravičkách. Natrafiť na ne v lese, najmä v okolí veľkých zelených lúk a pasienkov, nie je žiaden problém. Niekedy vytušíme ich prítomnosť ešte predtým, ako ich zbadáme na vlastné oči. Naznačujú nám to stopy kopýt, udupaná tráva, ale aj bobky a lajná. Keď ich už máme na dosah, často zacítime tú typickú vôňu. Pre niekoho príjemnú, pre iného nie.
Keď sa cvengot zvoncov stále približuje, medzi stromami sa začnú črtať línie. Pri ovečkách zvyčajne biele, zriedkakedy čierne. Kravičky sú vždy iné, rôznofarebné. Najčastejšie hnedobiele. Vstúpime na lúku. Zelená tráva vytvára so zvieratami nádherný kontrast. Ovečky sprevádza pastier aj so salašníckym psom, kravky sa často pasú samé. Buď sú za elektrickým plotom, z kolíkov a drôtu, alebo sú uviazané. Ak sú poslušné, nechá ich majiteľ prežúvať aj bez zábran.
V ich prítomnosti sa cítime príjemne. Krajine dodávajú čarovnú idylku, ktorá dýcha atmosférou. Hnevá má, keď niekto používa na urážanie ľudí zvieracie prívlastky. „Si sprostá ako krava!“ Ako to? Veď tieto milé zvieratká sú často rozumnejšie ako my ľudia.
