V rozsiahlych zelených lesoch Slovenska, uprostred veľkých lúk, na ktorých počas väčšiny roka voňajú pestrofarebné kvety, sa pasú ovce. Košiare sa niekoľkokrát do roka presúvajú za nespasenou trávou. Pastieri si často postavia drevený príbytok, podobný malej dreveničke. Keď ho opustia, vyčkáva na ich ďalšiu návštevu. No nie vždy sa dočká. Musí sa zaobísť bez cvengotu zvoncov a pokojného bečania.
Ročné obdobia sa striedajú, a on pustne a pustne. Kedy-tedy ešte zazrie stádo, ktoré sa presúva vôkol neho, a dúfa, že sa vráti. No márne. Dakedy sa v ňom na jednu noc ubytuje pocestný, ktorý mu robí nachvíľu spoločnosť. Keď odíde, opäť ostáva sám. Avšak, má radosť z prírody, v ktorej sa nachádza. Z čvirikania lesných vtákov, ktoré mu počas letu pristanú na streche, aby si oddýchli. Z vetru, ktorý sa preháňa pomedzi špáry medzi jeho latami. Má radosť zo všetkého navôkol. Lebo vie, že jeho koniec sa blíži.
