Bol som presný ako hodinky. Práve sa začínal východ slnka. Hodnú chvíľu som ho pozoroval a fotil. Potom som si všimol dva malé oneskorené kvety. Slnečnice. Oživovali pochmúrne jesenné pole.
Bola rosa. Malé kvapôčky boli zachytené na lupienkoch rumančeka. Behal som po poli ako zmyslov zbavený. Muselo to vyzerať dosť komicky. Všade navôkol bolo ticho a polotma.
Keď som pofotil všetko, čo mi padlo do oka, odkráčal som naspäť do domu. Rozložil som oheň v krbe a opäť sa zahrabal pod perinu.







