Môj zámer bol jasný. Fotografovať západ slnka od začiatku, až po koniec. Celý akt trvá asi hodinu, čo je dlhá doba na to, aby som iba stál a každých 5 minút spravil fotku. Vtom som zbadal ružu šípovú. Šípky na nej sa červenali. Boli mäkké, čiže vhodné na jedenie. Po odtrhnutí sa plod pozorne stlačí. Treba dávať pozor, aby nevyšli kôstky, ktoré sú chlpaté a po zjedení škriabu hrdlo. Vytlačená červená „pasta“ sa následne oblizne. Nie každému chutí.
Naše babky robievali zo šípok perfektný lekvár. Takisto aj liečivý čaj. Po chvíli som mal ruky červené. Nie len od šípok, ale aj od tŕňov, ktoré sa mi pichali pod kožu a spustili krv.
Na poli vládla pokojná atmosféra. Keď nerátam myši, bol som tam azda sám. Pofukoval jesenný vetrík, ktorý zhadzoval zo stromov listy. Z dediny bolo počuť štekot psov. Západ slnka sa skončil. Začalo sa zotmievať. Odtrhol som ešte zopár šípok na cestu a pobral sa naspäť do rozohriatej chalupy.
