Mama Anka práve preberala poštu. Pri našom príchode sme sa vrúcne vyobjímali a vybozkávali. Boli sme pozvaní dnu. Zhruba polhodinku sme si posedeli a porozprávali sa o všetkom možnom i nemožnom. Ponúkli nás domácimi korbáčikmi a objasnili nám veci nejasné.
Bol to zvláštny pocit, stretnúť sa s niekým, koho sledujete v televízore, viete o ňom veľa, a naopak on vás vidí prvýkrát v živote a nevie o vás nič. Od tohto stretnutia sa na ich show pozeráme ináč. Vravíme si : „Aha tam sme boli, to sme videli, hentam sme stáli...“.
A čo je najdôležitejšie, z návštevy sme neboli sklamaní. Sú rovnakí tak ako na obrazovke, tak aj v skutočnosti. Dobrosrdeční, výreční a milí.
Odkaz pre tých, čo Bučkovcov nemajú v láske : nesúďte týchto ľudí podľa toho, čo vidíte v TV. A áno, je mi jasné, že teraz budem všetko možné, len nie normálny.
P.S. - dodatok (12.9.2013)...Všetkým sa hlboko ospravedlňujem, že obsah tohto článku vyvolal toľké pobúrenie. Som si vedomý svojho hriechu.
↑ S Ankou Bučkovou ↑
