Boli časy, boli

Rok čo rok huby boli. Rástli všade. Nemuseli sme sa brodiť vôkol potokov, kde sa drží vlaha, aby sme našli aspoň zopár. Rástli všetky. Jedlé, nejedlé či jedovaté. Stačilo si vybrať. Našli sa aj roky slabšie, ale nikdy sme z lesa neodišli na prázdno. Minulý rok bol jeden z tých menej hojných. Čakal som, že tento rok bude jeho opakom. V máji to síce vyzeralo nádejne, ale po pár týždňoch prišli tropické horúčavy a nekonečné sucho. Nádej sa rozplynula.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Boli časy, boli. V lese sme sa báli aj kráčať, aby sme nerozmliaždili dajaký pekný dubák či suchohríb. Koše nestačili. Aj látkové tašky boli plné. Neraz otočka na chatu, vyložiť úlovok, a naspäť do lesa. Mohli sme si vybrať. Keď bol hríb veľmi starý alebo bolo ihneď jasné, že prekonal návštevu červíkov, ostal na mieste.

V poslednej dobe nám je dobré všetko a tešíme sa z každého malého hríbika. Obávam sa, že takéto počasie, aké býva na Slovensku cez leto posledných pár rokov, sa stane pravidlom. Budú trpieť ako hubári, tak aj záhradkári, potravinárstvo, a teda aj všetci obyčajní ľudia.