Na začiatku minulého storočia ľudia vymysleli rafinovaný spôsob ako zistiť výskyt planktónu v oceáne. Lode, ktoré pravidelne križovali oceán, ťahali raz za mesiac za sebou zariadenie na zbieranie vzoriek. Ich počet narástol na 170 tisíc na trasách dlhých 8 miliónov kilometrov. Vedci zistili nečakanú informáciu. Vo vzorkách sa nenašiel len planktón.
Boli tu plasty. Opäť a zas. Pri porovnaní vzoriek zo 60-tych a 90-tych rokov sa zistilo, že došlo k ich výraznému nárastu. Totižto, plasty sa nikdy nerozložia. Dochádza iba k rozpadu na menšie časti. Jeden britský vedec hovorí : „Aj keby sme zajtra výrobu plastov zastavili, čo by som neodporúčal, zostane nám tu dedičstvo plastov, ktoré sme vyrobili a ktoré sa budú rozkladať ďalšie desiatky a stovky rokov.“
Tento britský vedec viedol aj ďalší výskum. Preskúmal piesky z niekoľkých pláží v Británii a sám zostal prekvapený, keď zistil, že aj tu sa nachádzajú plasty. Štúdiu porovnal s podobnými výskumami po celom svete a zistil, že výsledok je rovnaký. Všetky piesky, aj v tých najodľahlejších častiach Zeme obsahovali mikroskopické časti plastov, menšie ako ľudský vlas.
Kým sa veľké plasty stanú malými, prejdú desaťročia. Veľké plasty vytvárajú často ostrovy odpadu. Najväčší takýto ostrov sa nachádza v Tichom oceáne. Nahromadenie odpadu spôsobili morské víri. Odhady vravia, že veľkosť ostrova sa rovná územiu Francúzska. Neuveriteľné.
Mikroskopické časti plastov splynú s planktónom. Živočíchy, ktoré sa ním živia, nedokážu pri filtrácii vody odlíšiť jeho čiastočky od čiastočiek plastov. Voda obsahuje často sedemkrát viac plastov ako planktónu.
Planktón s plastmi (alebo plasty s planktónom?) zje malá rybka, ktorá sa stane obeťou ryby väčšej, ktorú ulovia rybári a skončí na vašom stole. Výborná grilovaná rybka s chutnou prílohou, ktorú má v tele. S plastmi. Dobrú chuť!
(Zdroj)
