Presuňme sa do Kalifornie. V Centre morských cicavcov už 35 rokov dobrovoľníci pomáhajú chorým a raneným zvieratám. V posledných rokoch sa stretávajú s novým typom zranení. Desiatky druhov zvierat dennodenne bojujú s plastmi. Tuleň obmotaný sieťou alebo korytnačka s igelitovým vreckom v ústach. Nič netypické. Snažia sa pomáhať zvieratám v núdzi zo všetkých síl. Avšak je jasné, že všetkým nepomôžu. Úbohé nevinné tvory nemajú ako proti plastom bojovať. Zasiahnuť musí človek. Nie jednotlivec. Celá ľudská rasa by si mala uvedomiť ako veľmi zasahuje do prírody.
Plasty môžu zohavovať. Ak sa tuleň plávajúci po šírom mori zamotá do siete, začne sa boj o jeho život. Pokiaľ ide o veľký kus siete, môže čochvíľa vypätím síl umrieť. Ak sa jedná o menšiu časť, tak tá bude žiť s ním. Ako bude rásť, bude sa mu zarezávať do kože a spôsobí mu početné zranenia, končiace taktiež smrťou.
Plasty môžu zadusiť. Čo ak si korytnačka pri svojej púti oceánom pomýli kus plastového vreca s potravou? Začne ho hltať a asi netreba dodávať čo nastane.
V severnej Európe sa vedie mnoho výskumov ohľadne obsahu žalúdka vtáctva. Výsledky sú alarmujúce, ba až neuveriteľné. 90 percent zo skúmaných vtákov malo v žalúdku plast. OSN informuje : „Plasty sú potravou viac ako polovice druhov morských vtákov“. Ak toto neotvára ľudstvu oči, tak potom už naozaj neviem, čo ďalej.
(Zdroj)
