Verní idei, čo všetko by sa mohlo a malo z peňazí daňových poplatníkov, sme začali na Okresnom Policajnom Riaditeľstve Ba I na Sasinkovej ulici v Bratislave. Zlovestná tma a pozamykané zamrežované chodbičky pôsobili presvedčivo a šírili zvláštnu auru, minimálne v zmysle rešpektu pred zákonom. No wécko, teda aspoň pokiaľ naše oko dohliadlo, široko ďaleko žiadne. Usudzujeme, že buď sú vrátka k inkriminovanej miestnosti mimoriadne dômyselne ukryté, alebo prístupné len výmenou za priznanie k nejakému nepeknému skutku. Každopádně, ak je v úradný deň rad pridlhý a vy ste si povedzme ráno dali detoxikačný čaj, ťažko povedať, či váš výraz na doklade nebude trochu kŕčovitý.
Zastávka druhá VŠZP, expozitúra Ružová dolina. Strašne dobrý fór je hneď spôsob, akým sa dopracujete ku kľúčiku od WC: výmenou za preukaz poistenca na vrátnici. Rafinované! Prenos informácií v reči tela medzi vami a vrátnikom je už len pridaná hodnota. Wécka však, treba uznať, logicky čisté, keďže sú len pre vybranú elitu, no viaže sa k nim ešte jedna vychytávka. Ten kľúčik, ktorý nafasujete, je od dverí, za ktorými je vchod do VŠETKÝCH wécok (bez mydla a utierok), čiže do pánov, dám, aj invalidov. Jasné, dáva to aj istý pocit všemohúcnosti. Jedna osoba zároveň na troch WC? Amerika.
Čierny kôň tohto putovania je však Úrad sociálnych vecí a rodiny na Vazovovej. Problém je vôbec sociálne zariadenie medzi toľkými sociálnymi vecami v niekoľkoposchodovej budove nájsť. Nakoniec objavujeme dámske na druhom poschodí, za kuchynkou (či čo to už len bolo) a pánske na prízemí vedľa výťahov. Miesto kľúča iba tá zasúvacia západka, namontovaná na dverách, všade voda, ľahký stredovek. Nachádzame však toaletný papier, ktorý slúži aj ako utierky.
Neva. Pri troche šťastia na jedno, druhé i tretie miesto nepôjdete častejšie než párkrát za život a ak aj áno, stačí si predtým odskočiť na súkromné overené adresy, kde šafária rozšafne zo svojho a nie poskromne, z našich daní.
