A kam? Prekvapene.
Neviem, inde. Arogantne.
Ale tu nie sú nikde v blízkosti záchody. Nahlas.
A vám nevadí, že tu budú vášho syna všetci očumovať? Poučujúco.
Akože kto? So smiechom.
No hocikto. Ľudia čo sem chodia na prechádzku a nechcú prísť do znečistenej prírody. Nadradene.
A vám nevadí, keď sa tu pred chvíľou vycikal bernardín, ktorý je dvakrát taký ako môj syn?
Ticho.
Každodenná realita týchto mám je mi veľmi dobre známa. Vidím ich všade okolo seba, ako vyrazia na celý deň s ratolesťou do sveta a riešia cikať, cikať, cikať x krát denne, plus stotisíc ďalších potrieb. A potom sú strašne vďačné, keď na ne niekto myslí viac ako tí ostatní a domyslí aj detaily, ako sú napríklad miniwécka pre miniľudí. Prvýkrát som ich videla v Avione v Bratislave, potom v Märchenparku pri Neusiedlersee a teraz ich má už aj Eurovea a Polus.
Bomba.
Škoda, že nie sú samozrejmou súčasťou ďalších miest, ktoré sa tak radi a nahlas vydávajú za kids a baby friendly. Lebo vyprážané kuracie mäso s hranolkami a jeden prebaľovací pult na demonštráciu rodinne založeného miesta je fakt zúfalo málo.
