Štart aj cieľ bol pred mestským úradom v Spišskom Podhradí. Trasa viedla cez dedinky Bijacovce, Ordzovany, Studenec a končila v Spišskom Podhradí. Štart bol naplánovaný o 9:00 hod., pričom naraz vyštartovali bežci na dlhšiu 19,3 km, ako aj na kratšiu 12 km vzdialenosť. Náš príchod s Mirkom na štart bol od rána dosť neistý, nakoľko vlaky ŽSR opäť výrazne meškali. Najprv len 20 min, o chvíľu už ale hlásili 50 min a to už bolo naozaj dosť veľa. Keďže meškanie sa nakoniec zastavilo na čísle 70 min, situáciu sme museli riešiť za pochodu. Keď sme už spolu sedeli vo vlaku, Mirko začal obvolávať čísla na mestskom úrade. Z druhej strany linky sa však stále ozývalo iba „Voláte neexistujúce číslo“, ak to predsa len zvonilo, nik to nedvihol. Našťastie sme mali ešte jedného žolíka, a to kamaráta Peťa, ktorý robil na podujatí časomieru. Ten nám konečne zdvihol. Bolo to neuveriteľné, ale Peťo zariadil, aby sa čas štartu posunul o desať minút. Ja som zavolal ešte kamošovi, ktorý nás mal viezť zo Spišskej Novej Vsi do Podhradia, že rýchlik mešká, aby sa nemusel ponáhľať. Ešte vo vlaku sme sa prehodili do bežeckého outfitu, pretože sme vedeli, že ak stihneme štart, tak to bude na chlp.
S Leoškom a anjelom strážnym, ktorý pri nás stál, sme na podujatie dorazili o 8:56, stihli sme si pripnúť štartovacie čísla, odbehnúť na WC a hor sa do štartovacieho poľa.
Najlepšie si s traťou poradil Marián Zimmermann, a to za neuveriteľných 1:05:54s.
Zo žien dobehla ako prvá Miroslava Hrubovská s časom 1:27:24s.
Nevidiaci mali tiež zastúpenie, a to menovite Pavol Kéri s vodičom Miroslavom Ščibranom, ktorí to zvládli za 1:44:49s.
S kratšou traťou si najrýchlejšie poradil Tomáš Gemza, a to za dynamických 46:23s.
Z pomedzi žien si prvé miesto vybojovala Dominika Kondrátova, a to s časom 1:00:30s.
Celkovo sa týchto dvoch disciplín zúčastnilo 90 bežcov, čo bol podľa primátora mesta najvyšší počet zo všetkých 40 ročníkov.
Trať zo začiatku nebola vôbec jednoduchá, hneď po štarte viedla stúpajúcim asfaltovým povrchom, neskôr sme nabehli na stále stúpajúci trávnatý terén a nakoniec sme vbehli do lesa. Trať stále stúpala, a keďže povrch bol po poriadnej búrke ešte pred podujatím aj riadne blatistý, veru mnohí aj popadali. My dvaja s Mirkom sme to akoby zázrakom ustáli. Po vybehnutí z lesa sa terén zmenil opäť na trávnatý, neskôr na pevný asfaltový. Potom to už išlo ako na hojdačke, raz stúpanie, raz klesanie, no už nebolo také strmé ako na začiatku. Trasa viedla po mnohých dedinkách, ktoré sa nachádzajú okolo Spišského hradu, takže táto pýcha Spišu bola stále na dohľad - raz napravo, raz naľavo od nás.
Po dobehnutí do cieľa sme si dali sprchu, občerstvili sa chutným gulášikom, pivkom alebo kofolou a organizátor vyhlásil výsledky.
Veľká gratulácia všetkým zúčastneným. Obidve trate neboli vôbec jednoduché, veď kratšia mala prevýšenie cez 220m a dlhšia cez 280 m, takže dala každému účastníkovi patrične zabrať. No aj keď bola trať náročná, bola zároveň krásna. Verím, že sa v budúcnosti na niektorom ďalšom ročníku opäť stretneme.
Veľká vďaka patrí organizátorom, lebo podujatie naozaj perfektné. Super trasa, chutné občerstvenie správni ľudia, ochotní vždy a všade pomôcť, a to je to, čo nás spája a posúva ďalej. Nakoniec to povedal aj pán primátor: „Cíťte sa tu dobre! Ak máte chuť na guláš, dajte si, navarili sme ho dosť. Ak už odchádzate, tak vám prajem šťastnú cestu. A ak sa vám páčilo, budeme radi, keď sa stretneme spoločne na ďalšom ročníku.“
Ďakujeme, bolo super. Určite sa radi zúčastníme aj v budúcnosti.
