Trailový beh krásnou prírodou priamo pod Nízkymi Tatrami sa konal v sobotu 28. apríla. S kamarátom Vladkom sme sa zhodli, že by sme to spolu mohli odbehnúť, tak sme sa on_line zaregistrovali a zaplatili štartovací poplatok. Keďže týždeň a pol pred podujatím bolo registrovaných len zopár bežcov, mysleli sme si, že by sme mohli zabojovať aj o lepšie umiestnenie. Na druhej strane, predsa len to bolo prvé bežecké podujatie Liptovskej bežeckej ligy a takýto super trail si domáci bežci, ale nielen tí, napokon nenechali ujsť.
Keď sme niečo po deviatej dorazili na podujatie, bolo tam už veľa rodičov s deťmi v rôznom veku, tínedžerov, žien i mužov a to aj poriadnych borcov. Veľa bolo nielen tých, čo prišli súťažiť, ale aj tých, čo prišli podporiť, či povzbudiť ostatných, takže v konečnom dôsledku sa to začínalo javiť ako poriadne športovo-spoločenské podujatie. Ročník číslo 41 hovoril za všetko.
Na štart sa postavili ako prví tí najmenší so vzdialenosťou 30m. Pokračovalo sa 60m, 100m, 200m, 500m. Ďalej kilometer, 2km, 4km, a nakoniec vzdialenosťami pre mužov - 8km a 12km.
My sme si s Vladkom vybrali tú najdlhšiu a kým nás odštartovali, povzbudzovali sme malých nádejných bežcov, debatili s priateľmi, samozrejme trochu sa rozcvičovali a rozbehali. Medzitým sa už v kotli varil guláš, na doplnenie, či skôr na dodržiavanie pitného režimu sa podával tiež teplý čaj. Nastala chvíľa uctiť si pamiatku tých, ktorí bojovali za oslobodenie obce, pospomínať na počiatky tohto pekného podujatia a trochu priblížiť jeho históriu aj novým účastníkom. Pár milých a motivačných slov povedala i riaditeľka preteku Vladimíra, ktorá si pri tejto príležitosti uctila aj pamiatku a prácu svojho otca, ktorý v jej živote i na tomto podujatí zanechal nenahraditeľnú stopu.
Čas neúprosne letel a keďže spomienok bolo neúrekom, hlavná kategória bola nakoniec odštartovaná takmer o hodinku neskôr. O 11:30 sa dolu dedinou rozbehol dav mužov na 8 a 12km.
Keďže bežeckých disciplín bolo dosť veľa a skoro v každej aj niekoľko vekových kategórii, priblížim len pár pekných výkonov.
V hlavnej disciplíne si 1. miesto s prehľadom vybojoval Martin Dubašák naozaj úctyhodným výkonom, keď 12km s takmer 200m prevýšením odbehol za 48:09s.
Na podujatí sa zúčastnili aj zrakovo postihnutí, a to konkrétne nevidiaci Pavol Kéri s vodičom Vladimírom Kubáňom, ktorí to zvládli za pekných 1:17:27s.
Na 8 km trati si vybojoval prvé miesto Slavomír Dobák a to s naozaj pekným výkonom 37:23:15s.
4 kilometrovú vzdialenosť najlepšie zvládla a dobehla ako prvá Veronika Váleková a to s časom 14:23:51s.
Parádne výkony podávali aj ďalší bežci, ktorí sa zúčastnili už viacerých ročníkov, konkrétne na 4km trati bol v kategórii 60-69 najrýchlejší Vladimír Porubiak, ktorý to zvládol za neuveriteľných 12min:18s. V kategórii 70 a viac sa zúčastnil aj najstarší športovec Ivan Seman. Právom označený ako pán bežec, ktorého rok narodenia 1942 hovoril za veľa, to odbehol v krásnom čase 24min:39s. Počasie bolo ideálne, atmosféra energizujúca a športovci nabití a pripravení podať tie najlepšie výkony. Zhruba 500m sa bežalo dolu dedinou po asfaltovom povrchu, na konci sme nabehli na prírodný no vyjazdený pevný povrch a pomaly točili doľava. Terén v pohode, no postupne sa začal stále viac dvíhať, k tomu otvorený priestor a to už aj slniečko začalo štekliť naše tváre. Vladko mi pekne popisoval terén a šlo nám to super. Prvé tiahle stúpanie bolo najdlhšie, následne sa to zrovnalo, no po niekoľkých desiatkach metroch opäť stúpanie. Takto hore - dolu to šlo asi trikrát, keď sme konečne dobehli do tieňa ihličnatého lesa. Trasa občas viedla aj ťažším terénom s vysokou trávou, či hrboľatejším terénom. Zhruba po 8km sme vybehli na panelovú cestu, na ktorej si nohy trochu oddýchli, no netrvalo to dlho a poďho opäť do trávnatého terénu. Keď sa objavil otvorený priestor, slnko bolo už naozaj nepríjemné, no bojovali sme. Cieľ sa nezadržateľne blížil. Keď sme vybehli opäť na panelovú cestu, Vladko hovorí, že už iba 2km a potom sa nám už pôjde super. No prekvapenie nás čakalo asi po 500m, kde trasa opäť smerovala na terénny povrch a to riadny cross, lebo vody a blata tam bolo veru poriadne. Zvládli sme to a vybehli na veľkú lúku, na jej konci poriadny terén a po jeho zvládnutí výbeh opäť na panelovú cestu. Vladko hovorí: „Pali, toto už bude pod nohami až do cieľa, tak dupeme!“ Tak sme dupli na plyn, dokonca posledné desiatky metrov sa povrch zmenil na asfalt, čo nám dovolilo ešte pridať.
Nakoľko ani ja ani Vladko sme toto podujatie ešte nebežali, nevedeli sme presne čo nás čaká, no poviem na rovinu, 12km vzdialenosť s 200 m prevýšením nám dala poriadne zabrať.
Každopádne, až na malé chybičky, pekné podujatie - organizačne dobre zvládnuté, s chutným gulášikom a fantastickou atmosférou. Veľká gratulácia všetkým zúčastneným a to od tých najmenších až po tých najstarších, padali opäť krásne výkony.
Veľká vďaka organizátorovi, trasa náročná, no krásna zároveň. Chutný guláš, teplý čaj, fantastický fanúšikovia a detské disciplíny s úprimnou detskou radosťou a smiechom podujatiu napísalo jednotku a hviezdičku k tomu. Samozrejme obrovská vďaka tebe Vladko, aj keď to nebolo vôbec ľahké, zvládli sme to a doviedol si ma v zdraví a bezpečí až do cieľa.
