Jedinečnosť a netradičnosť Banskobystrického maratónu spočíva v tom, že je jediný večerný v Európe. Keďže sme sa s Mirkom už začiatkom roka dohodli, že sa ho zúčastníme, postupne sme pracovali na príprave.
Okrem kráľovskej disciplíny, ktorá mala štart o 17:30hod., boli na výber ešte polmaratón, desiatka a päťka. Taktiež polmaratónska a maratónska štafeta.
Na podujatie sme dorazili s časovou rezervou, prevzali si štartové čísla, prehodili sa do bežeckého outfitu a užívali si atmosféru podujatia. Na trati akurát bojovali bežci na 5 a 10 kilometrovej vzdialenosti. My sme sa trochu rozcvičili, prebehli a doplnili tekutiny, keďže napriek pokročilej hodine bolo stále veľmi horúco a dusno. V čase štartu okolo 19:30 hod. hlásili dokonca silnú búrku. Stretnutia a pozdravy s mnohými bežeckými priateľmi a známymi tiež opäť potešili. Ešte pár autentických záberov a už sa predierame do štartovacieho koridoru. Posledné nekonečné minúty a za zvuku výstrelu štartujeme.
Kráľovskú disciplínu zvládol najlepšie Marian Zimmermann, a to v čase 2:36:26s.
Zo žien si prvé miesto vybojovala s krásnym časom 3:14:33s. Radka Roháčová.
Na polmaratónskej vzdialenosti ako prvý dobehol Simon Wahlandt s časom 1:12:27s.
Spomedzi žien dobehla ako prvá Barbora Šimonová s časom 1:24:42s.
Svoje zastúpenie tu mali aj zdravotne znevýhodnený bežci - nevidiaci Pavol Kéri s vodičom Miroslavom Pokrievkom, ktorí to zvládli v čase 2:02:28s.
Predpoveď počasia napokon úplne nevyšla, štart polmaratónu sa našťastie obišiel bez búrky, aj keď visela nad nami ako Damoklov meč. Odštartovali sme parádne, nalepili sme sa na vodičov s časom 1:50min. Nastavené tempo bolo super a aj keď sme sa na občerstvovačkách trochu zdržali, vždy sme ich dobehli. Takto sa nám darilo až do 14.kilometra. Tu sa mi podarilo doplniť energiu nesprávnym gélom. Následne ma prekvapila ťažoba v žalúdku a nevoľnosť, ktorá nás dosť pribrzdila. S vytraseným žalúdkom sme sa rozbiehali samozrejme o niečo pomalšie, takže našich vodičov sa nám už nepodarilo dobehnúť. Zhruba od 9. kilometra navyše začalo trochu pršať, neskôr bol dážď síce hustejší, no búrka sa našťastie ťahala krajom centra mesta, zhruba kilometer od nás. Stále bolo horúco až dusno a ani počas dažďa sa teplota nezmenila, bojovali sme ale ďalej v rámci svojich síl a možností. Po dvoch náramkoch, ktoré sme už získali, nás čakalo posledné tretie kolo. Nebolo vôbec jednoduché, nakoľko vyššia teplota a dusno boli stále veľmi nepríjemné a navyše čo-to sme už mali aj v nohách. Po treťom získanom náramku sme mali do cieľa už len niekoľko stoviek metrov, dupli sme teda na plyn a s vytrvalosťou sme bojovali až do vytúženého cieľa.
Tam sme sa občerstvili výbornou kofolou, urobili pár spomienkových záberov, chvíľu podebatili už s dobehnutými kamošmi a šli sa pomaly prehodiť do suchého.
Obrovská gratulácia všetkým zúčastneným, aj napriek veľkej horúčave a nepríjemnému dusnu všetci bojovali a podali aj krásne výkony. Polmaratón v Banskej Bystrici som absolvoval prvýkrát. A aj keď moje ambície boli vyššie, uvedomujem si, že je potrebné na tréningoch ešte zamakať. Či sa totiž bežala desina, polmaratón alebo maratón, podmienky boli pre všetkých rovnaké. Veľká vďaka organizátorovi, podujatie pekne zorganizované, počnúc prezentáciou, občerstvovačkami, dobrou hudbou až po fantastickú atmosféru, ktorú počas celého podujatia vytvárali nadšení fanúšikovia. Je síce pravda, že predpoveď počasia trochu znepríjemnila podmienky ako bežcom, tak aj organizátorom, no počasiu nerozkážeš a občas to môže byť aj takto.
Samozrejme, veľká vďaka aj Tebe, Mirko, za sprevádzanie na trati. Bolo síce chvíľami aj ťažko, no napriek tomu si ma v zdraví a bezpečí doviedol až do cieľa. Taktiež Tebe, Katarínka moja, za povzbudzovanie a stálu podporu pri mojich aktivitách.
Podujatie super, no viem, že môj výkon môže byť ešte lepší, takže určite ho v nasledujúcom ročníku prídeme vylepšiť.
