Začal v sobotu dopoludnia detskými disciplínami – najskôr to boli preteky lezúňov o 9:30 hod., následne Bratislavská míľa o 10:00 hod, Turbo tv detské behy na 300, 600, 800 metrov a vyhlásenie výsledkov.
O 14:00 hod. sa odštartoval Garmin minimaratón a tiež beh dobrých ročníkov na tú istú vzdialenosť - 4,2km a o 16:00 hod. napokon desiatka s Birellom.
Ako ambasádor tohtoročného ČSOB maratónu som, aj s mnohými ďalšími zdravotne znevýhodnenými športovcami, začal sláviť tento jeden z mojich mnohých bežeckých sviatkov trochu netradične, už v piatok - galavečerom v hoteli Sheraton. Dali sme si niečo na zdravie, niečo chutné pod zub, no hlavne sme sa veľmi dobre bavili. S novými priateľmi sme sa zoznámili, s ďalšími pozdravili a dobre pokecali. Pokračovali sme v sobotu dopoludnia vo VIP zóne na začiatku aktívneho víkendu. Vyvrcholilo to nedeľným maratónom a polmaratónom, ktorý bol odštartovaný o 9:00 hod.
Ja som si túto víkendovú spanilú jazdu užíval s priateľkou Katkou, moja spolubežkyňa Liliana dorazila na miesto podujatia v sobotu podvečer. Samozrejme, bezstarostná pohodová jazda pokračovala ďalej, aj keď...
Nedeľa ráno začala trochu nervóznejšie, pretože namiesto: „Odchádzame 7:30hod.“, bolo zrazu 7:45hod. Nuž a potom hľadajte miesto na zaparkovanie v hlavnom meste pred maratónom: „Tu je všetko obsadené, do kelu tam je uzavretá ulica, musíme to obísť...“ Chvála Bohu, s Lilianou sme sa napokon predsa len našli pomerne rýchlo. „Ešte stihneme WC“, hovoríme si, no v rade, ako pred mužskými, tak aj ženskými toaletami boli desiatky čakajúcich. Po chvíli zbadala Lilka WC pre ZŤP, a tak sme boli o niečo rýchlejší. Lilka medzitým pripla čísla na vesty a poď ho do štartovného koridoru. Stovky, ba tisícky bežcov, fanúšikov, nebolo to vôbec jednoduché...ale sme tu. Začali znieť tóny slovenskej hymny a po chvíli bežíme.
Začiatok napätý, ako vždy na hromadných podujatiach, no po pár stovkách metroch sa to upokojilo, tok bežcov sa začal pomaly pretrhávať a ako všetci ostatný aj my s Lilkou sme si začali ukrajovať s naplánovanej polmaratónskej méty.
S maratónskou métou si najlepšie poradil ukrajinský atlét Taras Ivaniuta a to s časom 2:22:23s.
Medzi ženami ako prvá dobehla chorvátka Ines Jozičová s výkonom 2:59:29s.
Polmaratónsku vzdialenosť ovládli slováci - medzi mužmi Matúš Hujsa, výkonom roka 1:08:13s a medzi ženami si prvé miesto vybojovala Zuzana Polohová s časom 1:19:53s.
Ako na maratóne, tak aj na polmaratóne sa pravidelne zúčastňujú aj zdravotne znevýhodnený športovci. Pochopiteľne, aj tohtoroční ambasádori sa spolu s ostatnými postavili na štart - menovite Zuzka Durcová, ktorá ešte pred nedávnom mala problémy s príjmom potravy. V súčasnosti je na tom už úplne inak a polmaratón odbehla priam za fantastických 1:26:33s. Nevidiaci Pavol Kéri s vodičkou Lilianou Hausnerovou zvládli polmaratón v čistom čase za slušných 1:57:44s. V krásnom čase, a to 2:13:09s, to dala aj trojnásobná mamička Simona Mikulová. Obdivuhodný výkon aj preto, lebo deň predtým odbehla minimaratón s kočíkom, so 17 mesačným synátorom, ktorého už v takomto nízkom veku zapája do aktívneho života. Polmaratónsku métu prekonal aj Maroš Kudlík v čase 3:02. Jeho čas je obdivuhodný o to viac, pretože Maroš má hendikep na pohybovom aparáte a beží s dvoma barlami.
Ďalší z tohtoročných ambasádorov a super bežcov bol aj Tomáš Benedek, ktorý tiež odbehol polmaratón v super čase 1:25:04s. Ako človek s veľkým srdcom odbehol deň predtým minimaratón s chalanom, ktorý trpí závažnou diagnózou a parádne to spoločne zvládli.
Podujatia sa taktiež zúčastnila veľká bojovníčka Vanda Trnovcová, ktorá prišla na podujatie aj s manželom a spolu so svojimi dvoma ratolesťami Timkou a Vilkom sa zúčastnili minimaratónu, pričom deti tlačili v kočíku pred sebou. Ďalšími ambasádormi boli manželia Soňa Hrabec Kotulková a Michal Hrabec, ktorí sa zoznámili na pražskom polmaratóne a po troch rokoch sa na bežeckom podujatí v Prahe aj zosobášili. Keďže sú dlhoročnými bežeckými nadšencami, spolu napísali aj knihu o behaní, tiež píšu svoj bežecký blog s užitočnými radami a vlastnými skúsenosťami. Taktiež Stefan Langer, rakúsky právnik z Viedne, bežal polmaratón so svojím synom, pre ktorého to bol prvý polmaratón v živote. Stefan založil bežeckú skupinu Weekly Long Run, ktorej členovia pravidelne vo veľkom počte chodia na naše podujatia.
18. ročník ČSOB maratónu sa naozaj vydaril. Číslo 10 820 aktívnych zúčastnených z 53 krajín sveta hovorí za všetko.
Moje pocity počas behu boli priam fantastické. Natrénované som mal celkom dobre a beh, ako i celé podujatie som si užíval. Bežalo sa nám veľmi dobre, niektoré úseky boli viac preplnené, no po slovnom upozornení nám spolubežci urobili priestor a my sme si s Lilkou bežali ďalej. Trať bola celkom fajn, akurát, ako to už na behoch mestom býva, bolo to dosť členité, ale ako som už písal, beh a celé podujatie sme si užili k spokojnosti.
Obrovská gratulácia všetkým zúčastneným, prekonávali a dosahovali sa naozaj krásne výkony, od tých najmenších, po tých najvytrvalejších. A to nielen zdravých, ale aj mnohých zdravotne znevýhodnených, niektorých som aj osobne spoznal a naozaj aj oni dosahovali neuveriteľné výkony. Tu je vidieť, že keď sa chce, dá sa takmer všetko.
Obrovské ďakujem bratom Pukalovičovcom a celému organizačnému tímu. Postarali ste sa o nás priam grandiózne - od chutného a bohatého občerstvenia v piatok počas slávnostného galavečera, cez organizovanie VIP zóny, až po motiváciu a úžasnú podporu počas sobotných a nedeľných hlavných a sprievodných podujatí.
Veľké ďakujem fanúšikom, ktorí boli úžasní a svojimi pokrikmi a povzbudzovaním nás hnali do cieľa. Taktiež všetkým mojim priateľom a známym, no najviac mojej priateľke Katke, ktorá ma povzbudzuje aj psychicky, ako aj mojej súčasnej výbornej spolubežkyni Liliane, ktoré mi veria a robia mi život krajší a nakoniec veľké ďakujem, za to, že môžem.
