...no že budem ako nevidiaci behávať maratóny, trailové trasy, chodievať na vysokohorskú turistiku,v zime bežkovať a robiť množstvo ďalších aktivít, to mi nikdy ani len nenapadlo. Tento rok je tiež svojím spôsobom výnimočný, okrem iných aktivít ma čaká aj jedna náročnejšia – výstup na najvyššiu tureckú horu Ararat. Keďže sa kvôli tomu nebudem môcť zúčastniť košického maratónu, rozhodol som sa, že si odbehnem maratón v Bratislave. Pripravoval som sa poctivo už od novembra, pričom od začiatku nového roka som prípravu ešte zintenzívnil - minimalizoval som príjem alkoholických nápojov, odpustil som si zákusky v kaviarničkách a každé ráno som zaradil 20 drepov. Keďže maratón nikdy nie je ľahký, pravidelné bežecké tréningy som striedal s plávaním.
ČSOB maratón začal už tradične v piatok galavečerom. Zúčastnili sme sa ho spolu s priateľkou Katkou a mnohými bežeckými priateľmi. Nechýbalo množstvo organizácií a sponzorov. Akciu moderoval Roman spoločne s „rodičmi“ maratónu - Peťom a Jožkom. Keďže po 20. rokoch už bolo čo bilancovať, nechýbalo veľa ďakovačiek, odmien a ešte viacej potlesku.
Peťo s Jožkom spomínali na náročné začiatky, keď ani sami nevedeli, čo z toho vznikne a do akých rozmerov to narastie. Na prvom maratóne v roku 2006 bolo totiž „len“ niečo cez 700 bežcov, tento rok bolo pre zmenu cez 700 len dobrovoľníkov a bežcov vo všetkých kategóriách viac ako 17000. Bolo povedané naozaj mnoho, na pódiu sa vystriedalo veľa rečníkov, natočených kilometre videí, tisícky fotografií, vypité litre kávy, zorganizované stovky stretnutí, jednoducho povedané urobené veľmi veľa práce, za ktorú vám zo srdca ďakujeme, chlapci, robíte to fantasticky. A robíte to hlavne so srdcom, takže len pokračujte ďalej.
Sobota už bola aktívnejšia, s mojím vodičom Eduardom sme sa zúčastnili minimaratónu a užili si to na 4,2 km trati. Mali sme v pláne odbehnúť si trasu v rýchlejšom tempe, no množstvo účastníkov nám to nedovolilo. Ale aspoň sme podporili dobrú vec, pretože sme bežali pod vlajočkou skupinky Run Challenge a v pekných červených tričkách sme boli určite neprehliadnuteľní. Po behu občerstvenie, kávička, stretnutia s priateľmi, pohodička a psychycká príprava na nasledujúci deň.
Je nedeľné ráno, raňajky, nahodenie sa do bežeckého, čas odchodu začína byť stresujúci, pretože taxi je nedostupný, ani s ďalším to nevyzerá o nič lepšie, no nakoniec pomohol sused, ale aj taxi a v dobrom čase sa napokon dostávame na miesto. Všade množstvo bežcov, fanúšikov, veľa hluku, popritom počuť ale aj dobrú hudbu a moderátora. Stretávame sa s mojim vodičom Martinom, pripíname štartové čísla, prehodíme pár slov do kamery pre televíziu, rozlúčka s priateľkou a pomaly sa predierame davom do správneho koridoru.
...3, 2, 1 a je odštartované.
Sekundy bežia a prvý sektor sa už hýbe. My sme v druhom, tak ešte chvíľu čakáme, no zhruba po troch minútkach sa rozbiehame aj my .
Najrýchlejší a celkovo prvý to s časom 2:23:42s dobehol Martin Rusina.
Medzi ženami si prvé miesto vybehala s fantastickým časom 2:49:15s Zuzana Polohová.
Zrakovo postihnutí mali tiež zastúpenie - Peter Lecký s vodičom Michalom Jakubcom to dali za 4:04 min.
Nevidiaci Pavol Kéri s vodičom Martinom Petreje dobehli v novom časovom rekorde 4:28:34 s.
Polmaratónsku vzdialenosť ako prvý najlepšie zvládol Ondrej Kubo za 1:09:5s.
Polmaratón s časom 1:19:13s najlepšie zvládla Zuzana Gejdošová.
Štart ako vždy trochu viac prehustený, veľa hluku, strkancov, samozrejme i pomalšie tempo. No už po nejakom kilometríku-dvoch sme si s Maťom nastavili svoje tempo a kilometre začali ubiehať. Občerstvovačky sa začali objavovať už po troch kilometroch, no my sme sa pri nich zastavili zhruba až na 5 km a bežali ďalej. Samozrejme tekutiny sme dopĺňali systematicky a pravidelne. Na 17 km sme dali gél+elektrolyt, zapili a bežali v pohode ďalej. Zmena počasia, ktorá nastala už v sobotu večer, nám vôbec neprekážala. Práve naopak, aj keď bolo poriadne chladno, my chlapci zo severu sme zvyknutí. Počas behu som sa cítil veľmi dobre a bez problémov sme prekonávali kilometer za kilometrom. Na 25 km sme opäť doplnili tekutiny, gély, elektrolyt a pokračovali sme ďalej. Mysľou mi prebehol minuloročný maratón, kedy som sa už na 23 km začal poriadne trápiť. Teraz úplná pohoda.
S prehľadom a bez problémov sme prekonali 30. kilometer. Tu som sa už začal ale trochu obávať, pretože, ako mnohí vytrvalci hovoria, skutočný maratón začína až od 30. kilometra. No na moje prekvapenie aj po tridsiatke ubiehali kilometre v pohode ďalej, bez problémov. Na 35-ke sme dali posledný gél, elektrolyt, poriadne sme sa opäť napili a bežali smerom k cieľu. Stále sa mi bežalo veľmi dobre, počasie bolo naozaj super. Je síce pravda, že na otvorených priestranstvách sa vietor do nás opieral oveľa silnejšie, no medzi budovami bolo výrazne tichšie. Tu bol však terén oveľa členitejší, pod nohami mačacie hlavy a na môj vkus trochu priveľa slúchatkárov. Na 38 km mi napadlo, že to možno bude tento rok aj na osobák, no do pár sekúnd som dostal kŕč do pravého stehna, takže nádeje sa začali veľmi rýchlo rozplývať. Doplnil som tekuté magnézium, ktoré som mal pre istotu vo vrecku a bežali sme pokojným tempom ďalej. Maťo mi hovorí: „Pali, neobmedzuj sa myšlienkou na osobák, len bežme ďalej. Ak vydržíme bežať do cieľa, osobák je istý.“ A tak sme s chuťou a v pohode bežali ďalej. Cieľom sme napokon prebehli v mojom novom osobnom rekorde 4:28:34s, čo je zlepšenie o takmer 8 minút.
V cieli sme doplnili tekutiny a šli sa prehodiť do suchého oblečenia. Samozrejme, porobili sme pár pekných záberov, pozdravili a pogratulovali ďalším známym. Môj deviaty maratón bol po každej stránke tým najlepším, či už čo sa týka pocitu počas celého behu, bol zároveň mojím prvým, ktorý som dokázal odbehnúť celý úplne v pohode a bez jedinej krízy a k tomu ešte aj časové zlepšenie, takže maximálna spokojnosť.
Samozrejme, srdečne gratulujem všetkým zúčastneným, či už na desiatke, minimaratóne, polmaratóne, ale aj na kráľovskej méte. Boli ste úžasní a aj napriek sviežemu počasiu ste podávali krásne a obdivuhodné výkony.
Veľká vďaka organizátorom, bola to fantastická bežecká tour. Ja som si to užil na maximum od piatku až do nedele, za čo vám srdečne ďakujem a prajem zo srdca, nech máte aj v ďalších rokoch ešte veľa takýchto úspešných maratónov. Viac ako 17000 účastníkov, z toho 3400 bežcov zo 74 krajín sveta, už to je obrovský úspech.
Bezpochyby veľká vďaka tebe Martinko, že sme to zvládli a že si ma v zdraví a v bezpečí doviedol do cieľa. Tiež tebe, Katarínka moja, že stojíš pri mne a že ma podporuješ pri mojich aktivitách.
Samozrejme, stretnutia s vami, priatelia, tiež potešili a budem veľmi rád, keď sa opäť niekde na podobnom podujatí stretneme.
