S Jožkom sme sa na ňom zúčastnili už dvakrát, no minulý rok mala premiéru 22 kilometrová trať s 500 metrovým prevýšením, a tak sme opäť zvažovali prekonanie tejto výzvy. Do minulého roka boli totiž na výber len disciplíny 5,5 km so 150 metrovým prevýšením a 11 km s 300 metrovým prevýšením. Pred preberaním čísel sme ešte trochu váhali, či zvládneme doteraz neprekonanú trať, alebo si dáme len 11ku, no nakoniec Jožko povedal: „Skúsime tú najťažšiu“. Napokon sa ku nám trochu neplánovane pridala aj Magdalénka, pretože Jožkovi deň pred podujatím stúpol krvný tlak a aj keď sa v deň preteku cítil už dobre, na nie ľahkej trati s výraznejším prevýšením si bol v prítomnosti našej spolubyžkyne predsa len istejší.
S priateľmi sme do miesta podujatia dorazili necelú hodinku pred štartom, vyzdvihli sme si spomínané štartovné čísla, pozdravili sa s organizátormi/priateľmi a samozrejme aj mnohými bežeckými kolegami, urobili pár foto záberov, vycikať, trochu sa rozcvičiť, prebehnúť a poďho pripraviť sa na štart.
O desiatej bolo odštartované a my sme vyrazili na nie ľahkú a ešte nezdolanú výzvu.
Na 22 km trati jednoznačne vyhral Viktor Želinský z Moldavy s časom 1:45:20s.
Zo žien dobehla prvá Katarína Labašová s výkonom 2:02:2s.
Na najdlhšej bežeckej trati mali zastúpenie aj zrakovo postihnutí a to menovite Pavol Kéri s vodičom Jozefom Koniarom, ktorí to zvládli za 3:08:29s.
Na kratšej vzdialenosti si vybojoval prvé miesto Marek Pavličko z Kežmarku s výkonom 44:23s.
Z pomedzi žien si prvé miesto vybehala Slávka Proxejova z Rožňavy s časom 54:22s.
Na krátkej trati vyhral s výkonom 22:50s dobre známy Erik Onofrej z Furče.
Medzi ženami dobehla prvá Veronika Kozáková z košického klubu Aktive Life a to s výkonom 26:22s.
Hneď po odštartovaní terén po asfaltovom povrchu klesal, neskôr sa vyrovnal a po zmene na nie asfaltový, začal aj pomaly stúpať. Neskôr viac, potom menej, opäť sa to vyrovnalo, takže pomalé behanie sme striedali s chôdzou do poriadneho kopca a potom zas celkom rýchlym behom klesajúcim terénom. To sme už bežali listnatým lesom. Do nejakého 12 km sme sa ešte stretávali aj s nejakými bežcami a aj keď sa nám bežalo super, jednotlivcom tiež, no tým to išlo predsa len o niečo rýchlejšie, takže nás pomaly, ale isto zanechávali za svojím chrbtom. Bežalo sa super približne do 15. – 16. kilometra, no potom sa pre nás terén trate dosť skomplikoval. Trasa bola pre dvoch bežcov vedľa seba príliš úzka, k tomu poriadne členitá, takže sme často museli prejsť do chôdze. Navyše sa rozfúkal celkom studený a nepríjemný vietor, čo nám pri dlhšej chôdzi spôsoboval citeľnejší chlad. Môjmu vodičovi sa začala krútiť hlava a výrazne stúpať pulzy, no nebolo inej cesty ako postupovať ďalej. Zhruba kilometer sme kráčali malinčím, kde nás z každej strany zachytávali popínavé konáriky, k tomu na chodníku množstvo napadaných a primrznutých listov. Keď sme zdolali najvyššiu časť preteku, kde sme z dôvodu častého kráčania stratili rýchlosť a dôležité desiatky minút, bolo nám už celkom chladno. Terén sa však začal pomaly zvoľňovať, miestami aj rozširovať a hlavne klesať. No nedalo sa nám to stále až tak rozbehnúť, pretože listy pod nohami boli poriadne navlhnuté a často sa nám na nich šmýkalo. Predsa len pomaly začínalo svitať na lepšie časy a čím ďalej, tým viac sme sa blížili k cieľu. Aj keď sa pod nohami stále šmýkalo, už aspoň nefúkal taký silný vietor. Stále sa nám ale nedalo úplne uvoľniť a podľa chuti rozbehnúť, pretože čo sme nastúpali, to sme museli hneď zísť späť. A strmák, ktorý sme museli zísť bol teda poriadny. Netrpezlivo sme čakali, kedy konečne vybehneme z lesa. Mali sme toho už celkom dosť, no trasa lesom bola poriadne dlhá. Nakoniec sa nám predsa len podarilo vybehnúť, potom to už bolo oveľa lepšie. Prebehli sme stále klesajúcim terénom a po nejakých minútach sme už videli prvé domčeky. Po vyjdení na pevný asfaltový povrch, terén stále klesal, potom začal stúpať, potom opäť klesanie, malé stúpanie a posledné klesanie do vytúženého cieľa.
Vo vyhriatej sále kultúrneho domu sme sa občerstvili chutnou kapustnicou a horúcim čajom. Po vyhlásení výsledkov nasledovala tombola a v nej množstvo zaujímavých cien. Na trati to nebolo najlepšie, no v tombole sme mali predsa len trochu viac šťastia a vyhrali sme bohatý darčekový kôš. Po tombole mňa a môjho vodiča Jožka zavolala Marianka na pódium, kde nám k podanému výkonu gratulovala, vyslúžili sme si obrovský potlesk a obdiv za výkon a zdolanie trate. Boli sme tiež obdarovaný pekným prezentom a chutným mokom.
Gratulujem všetkým zúčastneným, bežci podávali naozaj krásne výkony, a to od bežcov od najkratšej až po najdlhšiu trať.
Obrovské ďakujem Marianke s manželom a všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii tohto veľmi pekného, doslova rodinného bežeckého podujatia. Rýchla prezentácia, bohaté občerstvenie na občerstvovačkách, detailné značenie trate, vyhlásenie výsledkov, super tombola, záverečné pohostenie v kultúrnom dome - kapustnica, domáce koláčiky, teplý čaj, či vínko... K tomu množstvo zabávajúcich sa ľudí, parádna muzika, priatelia okolo, to všetko prispelo k fantastickému podujatiu na vysokej úrovni.
Nepochybne obrovské ďakujem Tebe Jožko, že si ma v zdraví a bezpečí doviedol do cieľa. Aj keď povedzme si na rovinu, nebolo to vôbec, ale vôbec jednoduché, no s pozitívnym myslením a silou vôle sme to napokon spoločne zvládli.
